Založ si blog

pankovčín | mamut v chladničke

Keď umrie spisovateľ, strata je vždy dvojaká. Ľudská tragédia je pochopiteľná a svojím spôsobom absolútna. Spolu s autorom sa však nenávratne strácajú všetky potenciálne texty, ktoré by mohli byť napísané, všetky fiktívne svety, ktoré mohli byť stvorené, premýšľané a preciťované. V prípade Václava Pankovčína  strata o to väčšia, že tých textov nenapísal veľa a tie, ktoré napísal dávajú tušiť, o čo sme prišli.

 

Knižka Mamut v chladničke má podtitul “školský western”. Už v nadpise teda sledujeme prvý útok na rozumovú výbavu čitateľa, ktorý sa určite pozastaví nad tým, ako sa môže mamut dostať do chladničky. Zaujímavý je však aj podtitul, hlavne keď si uvedomíme, že žáner westernu patril v moderne od  nepamäti k “nízkemu” štýlu (hoci westerny písal aj Faulkner).

 

Western, dobrodružný cestopis, má v sebe všetko, po čom “piští” každá chlapčenská duša: akčnosť, exotiku, hrdinstvo, víťazstvo dobra nad zlom, dotyk smrti i náznak lásky. To platí pre ten klasický western, zachytávajúci časy Divokého západu. Do akej miery to môžeme povedať aj o Mamutovi v chladničke, pokúsime sa naznačiť v nasledujúcich riadkoch.

 

Priestor príbehu je charakterizovaný nejednoznačnosťou, splývaním, stieraním vzdialeností, a s tým súvisiacim vzájomným prestupovaním rôznych kultúr (civilizácií, národov): Za naším domom sa ťahala préria a ešte trochu ďalej boli pahorky, dupotali po nich slony a pásli sa tam stáda zebier, žiráf a antilop a takmer každý deň prechádzali našou dedinou poľovníci na džípoch a na nákladniakoch, išli pomaly a viezli so sebou aj černošských nosičov a pomocníkov. Mali biele klobúky a naširoko sa usmievali. Inokedy prechádzala našou dedinou tlupa Indiánov alebo arabská karavána a šejk Muharadža Abdula povedal, že hľadajú púšť a nemôžu ju nájsť a že boli veľmi sklamaní, keď zbadali, že v našom údolí nie je nijaká púšť.

 

Najexotickejšie miesta našej zeme nahromadené na tom najobyčajnejšom a zároveň najintímnejšom mieste -“za naším domom”. Ďalším prekvapením je “príchod” mora s veľrybou, krabmi a množstvom rýb. Tento naozaj až biblický úkaz je okamžite devalvovaný správaním dedinčanov: Keď na dvore Jána Ámosa opadla voda, zbehla sa celá dedina, všade plno ľudí s košmi a košíkmi a s vrecami rôznych veľkostí a tvarov a začali zbierať hádzajúce sa ryby: zbierali deti, zbierali ženy aj chlapi a nosili tie kvantá rýb domov, mali ich plné chladničky a plné hrnce…

 

A nasleduje ďalší biblický motív, keď sa ľudia rozhodli, že sa pozrú do útrob veľryby, ako Jonáš. Naši praktickí “bádatelia” si však priniesli gumáky a vreckové baterky… O pár riadkov nižšie v rýchlom tempe prichádza irónia: ľudia si piesok z dna opadnutého mora navozili do dvorov do takej výšky, až si v tom piesku museli vykopať tunely, aby sa mohli opäť voľne pohybovať a navštevovať sa.

 

Toto je jedno z majstrovsky zvládnutých miest v knihe, keď autor na pár riadkoch podrobil zdrvujúcej kritike spoločnosť, bez zmyslu hromadiacu zbytočné hmotné statky, pričom jej v prvej chvíli nedôjde, že to všetko ide na úkor nej samej, na úkor vlastnej slobody a voľnosti. Keď chcú títo ľudkovia dať veci aspoň čiastočne do poriadku, musia sa cez to haraburdie prekopávať jeden k druhému.

 

Irónia a sarkazmus je prítomná hlavne pri menách učiteľov, čo hlavne pri riaditeľovi školy pôsobí dosť revolučne: urobiť si posmech z Komenského u nás ešte nie je zvykom. Tu však treba povedať, že autor to neurobil celkom bez rozmyslu. Musíme si uvedomiť, že postava riaditeľa je hyperbolizovaná vo svojich prejavoch, v tom, ako vyžaduje disciplínu, poslušnosť a slušnosť.

 

Samozrejme, že Komenský taký nebol. Pre modernú pedagogiku však bol (aj je) autoritou, ktorej karikovanie je “politicky nekorektné”. Keď sme teda v úvode hovorili o postmoderne ako o sile útočiacej na Autoritu, tu je jeden z jej najrevolučnejších prejavov v knihe. Tragicko – komická situácia nastane vo chvíli, keď sa vedenie školy rozhodne, že zakročí proti záškolákom a tak dajú na okná školy mreže. Škola sa v tom okamihu mení na väzenie. Tu vidieť tú blízkosť oboch inštitúcií, ktorú (tú blízkosť) tak skvele opísal Michel Foucault.

 

Rigidnosť, skostnatenosť a celá suma záporných charakterových i pedagogických vlastností je skrytá vo vete: “Nesmiať sa!” kričal Kolumbus. “Smiať sa zakazuje! Dajte ma dole!” Kolumbus to kričal vtedy, keď na ňom vyskúšali kriedu, ktorú vymyslel školník Negrejda. Keď totiž touto kriedou napísali na tabuľu niečie meno, tento sa vzniesol do vzduchu. Kolumbus tomu neveril, tak mu to chlapci názorne predviedli. Práve tu vidieť limity západnej racionality, neschopnej odpútať sa zo zeme do výšin predstavivosti a fantázie. Toto je tiež jeden z rozporov moderny a postmoderny.

 

Vo štvrtej kapitole sa objavuje dominantný motív celej knihy, motív cesty. Cesta do neznáma, za dobrodružstvom, spojená s nebezpečenstvom a s prekonávaním najrôznejších prekážok, je základom všetkých westernov. Verbálne sa tento motív objavuje už v kapitole tretej, a to vtedy, keď chcú traja kamaráti (Patrik Danvel, Maťo Zimbabwe, Jano Viecha) odísť na Madagaskar odprevadiť Mary z Ananásovníka.

 

Práve mreže na oknách školy zabránili našim “pánom záškolákom” v tomto “rozlete”. Keď sa im konečne podarí vycestovať, musia naši hrdinovia prekonať hrozbu pirátov a kanibalov, ktorí sú však hroziví len do chvíle, kým sa nevyspovedajú zo svojich trápení. Onedlho nasleduje ďalšia cesta, tentoraz balónom poháňaným zelenou limonádou. Chlapci spolu so školníkom prichádzajú k indiánom Čejenom, kde vyslobodia zajatca z mučiarskeho kola, v Arizone ich zajmú Komančovia, keď si na chvíľu odskočia domov, zistia, že im Eskimáci zjedli všetku fazuľovú polievku.

 

Tu sa znova stretávame s postmoderným znejasňovaním, resp. s prekvapivými odhaleniami: Eskimáci bývali na nižšom konci a hocikedy k nám prišli na fazuľovú polievku: mali ju veľmi radi. Tak som si natrel chlieb s džemom a vrátil sa k mučiarskemu kolu. Doma som povedal, že sa učíme v prírode. Keď sme sa vracali do osady Komančov, museli sme prejsť popri Saloone. Vonku postávalo zo tridsať kovbojov z JRD, ktorí si odskočili na pivo a borovičku, uprostred stál pán Bažej. Stavil sa o pivo a borovičku, že vytiahne voz plný sena hore kopcom, ktorý bol za Saloonom. vytiahol. Potom sa stavil, že na pleciach zodvihne kobylu. Zdvihol a mal dve pivá a borovičky. Bol tu aj reportér, ktorý písal o niekdajšej zlatej horúčke na dvore Jána Ámosa.

Zrazu sa nám odkrývajú – aspoň čiastočne – skutočné postavy, ktoré detská obrazotvornosť a fantázia pretvorila na hrdinov z “mayoviek”. Výsledkom je humor i irónia, hlavne pri zmienke o alkohole. Humorná je zase situácia, keď sa jeden zo “zajatcov” vrátil k mučiarskemu kolu z domu s džemom natretým chlebom.

 

Ďalšou cestou mladých cestovateľov je výprava na Južný pól, kde objavia zamrznutého mamuta. Modernú racionalitu tu znova predstavuje riaditeľ Amos, keď je jeho citát akýmsi mottom celej kapitoly: “Mamut v chladničke je reálne nemožné, pretože ešte nevymysleli takú chladničku, aby sa do nej vmestil.” Ján Ámos. Školník Negrejda, je však evidentne naladený na rovnakú vlnovú dĺžku ako mladí polárnici: Pravdaže, páni záškoláci, chladničku máte do troch dní hotovú. O dva dni je chladnička v Antarktíde, a mamut sa stáva ukážkovým exponátom z prvotnopospolnej spoločnosti.

 

Reakcia učiteľov je symptomatická a nevybočuje z radu ich predchádzajúcich reakcií: „Všetci učitelia utiekli do školy a skryli sa na WC.“ Práve mamut (Chatanbátar) sa stáva priekopníkom nových vyučovacích metód v škole. Dovolia mu totiž učiť, no jeho noví kolegovia vôbec nie sú spokojní s tým ako a čo učí. Takéto zrelativizovanie „starého“ a „nového“ spolu s analogickým postavením spiatočníckeho a záškodníckeho riaditeľa Jána Ámosa v príbehu je podľa nás originálnym funkčným variantom stierania hraníc medzi „vysokou“ a „nízkou“ literatúrou (žánrami, spisovateľmi…).

 

Čas je tu zobrazovaný disproporčne voči realite (reálnemu stavu), ale “logicky” smerom k priestoru v príbehu. Preto je zobrazovaný v dimenziách “odbehol som domov” či “poobede som sa vrátil z Antarktídy domov”. Čas tu prakticky stráca význam, čo umožňuje zhustiť dobrodružné historky, ktoré by sa v skutočnosti odohrávali na rôznych kontinentoch.

Prekvapivým zistením je tu však to, že, všetko toto sa odohráva v prírode “za domom”, a celá exotika sa “zhmotňuje” len v hlavách mladých dobrodruhov.

 

Spomeňme ešte kapitolu vo forme komiksu, ktorý je “vlajkovou loďou” súčasného postmoderného “poklesnutého” umenia. Spojenie vizuálu so slovom ponúka čitateľovi nové perspektívy pri vnímaní deja i zatextového priestoru, ak tam nejaký odhalí. Primárne však pôsobí pozitívne na zmysly, čo sa zdá byť jedným z dominantných zámerov autora.

 

Nie je nič krajšie, ako písať pre deti. Nie je zároveň nič ťažšie. Vyvolávanie zážitku – emocionálneho i intelektuálneho – a pomoc pri jeho formulovaní je to, čím nám umelecká literatúra pomáha poľudšťovať sa. Zdá sa, že v prípade Mamuta v chladničke ide o zásah do čierneho.

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

Lukašenko, Minsk, Bielorusko

V Bielorusku zatkli 17 ľudí pre podozrenie z príprav nepokojov

23.03.2017 10:47

Za uplynulé dva dni v Bielorusku zadržali 17 ľudí. Stalo sa tak zrejme na základe podozrenia z prípravy masových nepokojov v tejto krajine.

vlajka, Londýn, Veľká Británia, Westminster

Briti na sociálnych sieťach uisťujú, že ich terorizmus nezlomí

23.03.2017 10:24

Briti aj obyvatelia Londýna po stredajšom teroristickom útoku v metropole vyjadrujú na sociálnych sieťach sústrasť s obeťami.

Miroslav Lajčák

Lajčák: Boj proti ISIS musí ísť ruka v ruke s politickým procesom

23.03.2017 10:06

Na stretnutí 68-člennej Globálnej koalície proti tzv. Islamskému štátu (ISIS) v americkom Washingtone sa diskutovalo o ďalšom postupe v boji s touto organizáciou.

Peniaze, euro

Kia Motors Slovakia plánuje zvýšiť mzdy o sto eur

23.03.2017 10:05

Automobilka Kia Motors Slovakia v rámci kolektívneho vyjednávania predstaví vo štvrtok zamestnancom konečnú ponuku na zvýšenie miezd.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 85322x
Priemerná čítanosť článkov: 1376x

Autor blogu