Založ si blog

postmoderna v literatúre

Interpretačné uchopenie postmoderných umeleckých artefaktov je vo väčšine prípadov veľmi problematické a náročné. A nezáleží na tom, či ide o umenie výtvarné, auditívne alebo slovesné.

Tieto diela sa vzpierajú racionálnemu „rozloženiu“, analýze, nezapadajú do vžitých (modernistických) definícií, nedovoľujú jednotný a jednoznačný výklad. A filozofia, tradičná záchrana pre hľadačov Poslednej Pravdy, tentoraz pomocnú ruku nepodáva. Práve naopak.

Postmoderné tendencie, týkajúce sa prakticky všetkých druhov umenia, ospravedlnila a „zlegalizovala“ konštatovaním, že skutočne neexistuje jediná Pravda, jediné Dobro, jediný Správny vkus, jediné vhodné Estetické cítenie. Sami filozofi dnes hovoria, že nastáva koniec éry veľkých rozprávaní, „grand récits“ (J. F. Lyotard), že filozofia by mala „zmäknúť“, teda splynúť so sociológiou, literárnou kritikou či politikou (R. Rorty) alebo dokonca zaniknúť.

Každopádne ani ona by si nemala nárokovať výsadné postavenie pri prerozprávaní „toho, čo naozaj je“ a nárokovať si výhradné právo na jedinú možnú interpretáciu sveta.

Tieto konštatovania majú relevantný význam, pretože interpretujú realitu bez nároku na absolutizovanie akéhokoľvek názoru. Korene tohto prístupu možno vystopovať u Wittgensteina, konkrétne v jeho charakterizovaní jazyka ako kultúrneho produktu.

Tým sa fakticky stratila jeho transkultúrna jednoznačnosť a naopak, akcentovala sa jeho podmienenosť jedinečnosťou a originalitou myslenia danej spoločnosti  – bez ambície preferovať isté myslenie kódované v konkrétnom jazyku a povýšiť ho na objektívny prostriedok na interpretovanie skutočnosti ako takej („skutočnosti osebe“).

Postmoderné vlny posledných dvoch desaťročí neobišli ani detskú knihu. Tvorba pre deti bola zasiahnutá doslova vo všetkých neuralgických bodoch, v ktorých sme doteraz poslušne identifikovali Systémom legalizované formy výchovy (snáď za všetky príklady môžeme spomenúť Foucaultov Panoptikon), vzory – matrice prístupov k dešifrovaniu estetických, mravných či ideologických kódov, ktoré sa nachádzali v každom jednom diele určenom pre deti (samozrejme, to isté platilo aj o produkcii pre dospelých nezávisle od toho, či sa to dialo v krajinách Aliancie alebo vo Varšavskom bloku – princípy vytesňovania a nanucovania boli v podstate totožné).

Zjednodušene možno povedať, že snáď základnou líniou, v ktorej sa vedie útok na tradície moderny, je rozloženie pojmu autority. Z toho sa potom odvíjajú sekundárne línie útoku na (niektoré) etické princípy vychodiace z kresťanských dogiem, i estetické tradície nepriepustnosti hraníc medzi „vysokou“ a „nízkou“ literatúrou.

Autorita moderny vychádza zo zákona určovaného štátom, trhom, tradíciou, samotnou ideológiou v tom najširšom význame. Zákony majú už vo svojej podstate zakódovanú snahu konzervovať, vytvárať z procesov stavy.

Z filozofického hľadiska je moderna plne v zajatí substančného ontologického modelu (E. Bondy), ktorý je charakteristický tým, že povyšuje určitú substanciu (Štát, Cirkev, Trh) na základ, prapodstatu všetkého ostatného, pričom „to ostatné“ existuje len v mantineloch, ktoré určuje už spomínaná substancia.

Postmoderna má naproti tomu potenciál v praxi realizovať nesubstančný ontologický model (Bondy), ktorého „podstatou“ je neexistencia žiadnej podstaty, žiadneho prazákladu, arché, ktoré by dávali do pohybu všetko ostatné, a bez čoho by sa „to ostatné“ nemohlo realizovať.

Práve tento ontologický model dáva možnosť naplno rozvinúť v reálnom živote slobodu, zodpovednosť a šťastie, v súčasnosti – paradoxne – vari najskloňovanejšie pojmy dnešných apologétov a realizátorov princípov substančného modelu.

Postmodernou „podstatou“ je totiž vzťah, súvislosť medzi javmi, skutočnosťami, výsekmi reality, ktoré sa konštituujú v každom okamihu života človeka, vytvárajú sa v závislosti od konkrétnej situácie, okolnosti, ktorá sa vytvorila v jedinečnom prúde času.

Moderné „grand récits“ sú dnes nahrádzané postmoderným diskurzom (evidentné najmä v neskorších dielach M. Foucaulta), rozhovorom, multimediálnou komunikáciou, ktorými sa z klasického prijímateľa artefaktu stáva jeho spolutvorca.

Nebezpečenstvo, ktoré je viditeľné už dnes, spočíva v tom, že tvorivý kontakt oboch strán komunikácie sa vyprázdňuje v médiách masového charakteru. Tu je potom už len zásterkou pre demagógiu a brainwashing.

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

Saudi Arabia Writer Killed

Saudská Arábia odmietla vydať Turecku podozrivých v prípade vraždy Chášakdžího

09.12.2018 19:59

O extradíciu sa snažil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

rušeň, vlak, zssk

Ľuďom dochádza s vlakmi trpezlivosť

09.12.2018 18:00

Do svojho cieľa často prichádzajú neskoro. Nestíhajú prípoje ani dohodnuté stretnutia.

Syria, aleppo, chemický útok

OSN obnoví dodávky humanitárnej pomoci do Sýrie

09.12.2018 17:45

Je to prvá cezhraničná zásielka humanitárnej pomoci, odkedy sýrska vláda znovu získala kontrolu nad hlavným hraničným priechodom Nasíb.

donald trump

Donald Trump nesmie zasahovať do francúzskej politiky, bráni sa francúzska vláda

09.12.2018 16:02

Trump uverejnil na Twitteri správy o protivládnych protestoch vo Francúzsku a napadol aj Parížsku dohodu.