Založ si blog

pri čítaní. . . petříčkových hraníc a limitov textu

Filozofické premýšľanie o texte úzko nadväzuje na samotnú tvorbu textov (literárnych i iných) – nejde teda o voľnú špekuláciu, ale o reakciu na existujúce texty, ich štruktúru, kontext.

 

Text nie je synonymom slova ‘štruktúra’, lebo textu je štruktúra imanentná, nedá sa teda na ňu v súvislosti s textom odkazovať ako k niečomu  vonkajšiemu.

 

Text vôbec nie je úzko spätý s podmienkami svojho vzniku i recepcie, je však bytostne zviazaný so svojím princípom – so svojou ideálnou možnosťou, ktorá je jeho simulacrum (ideálny text ako abstrakcia majúca svoj pendant v bohatej sieti interpretačných stratégií, ako to už načrtol Eco).

 

Neexistuje žiaden model, ktorý by bol voči textu transcendentný – Všetko sa deje v rámci textu, z jeho vlastných zdrojov, vnútorných premien a posunov.

 

Odmietanie fixovaného významu konkrétneho textu (i textu všeobecne) súvisí práve s odmietnutím transcendencie, ktorá by bola miestom, kde by sa ten význam tvoril a uchovával – nemenný v čase a priestore.

Práve preto, že všetky pohyby sa dejú vo vnútri textu (porovnaj s Bondyho nesubstančnou ontológiou, kde sa ontologická realita rozvíja samopohybom – energiou tvorenou v nej samej), a teda sa mení – v závislosti od momentálneho rozloženia ‘vektorov’ – aj význam textu, vzhľadom na svoje vlastné ‘znovuvytvorenie’.

 

Ide vlastne o sebareflexívne texty, texty, ktoré obnažujú tradičné diskurzívne normy.

Na úrovni filozofickej reflexie tohto problému možno hovoriť o sproblematizovaní vzťahu vedenia k svojim predmetom – aj vedenie sa tu chápe ako diskurzívna prax, teda texty ‘o vedeni’, obnažujúce sami seba, ukazujú na zrod vedenia z istých predpokladov, podmienok, z istej časopriestorovej súhry línii moci – povedal by Foucault.

 

Čítanie textu je produktívna práca, ktorá význam vytvára, nie len prijíma.

Text sa teda nechápe ako niečo daného – skúsenosť s ním možno mať len v jeho tvorení (aj čítanie je v tomto zmysle tvorením textu).

Autor textu zmizol, ‘umrel’ – myslí sa tým autor ako garant významu textu, ako ten, kto ho určuje, kto určuje spôsob čítania/interpretácie.

 

Ratio je vždy do istej miery kontaminovane oratiom – filozofické myšlienky (‘čisté myslenie’) majú nevyhnutne svoju rétorickú dimenziu (sú teda bytostne viazané na text).

Toto možno doložiť komplementárnym vzťahom myslenia a jazyka, keď prijmeme fakt, že systém jazyka výrazne konštruuje spôsob myslenia a obrátene (jazyk teda v žiadnom pripade nie je nástrojom na opis skutočnosti, ako sa niekedy mylne predpokladá – nie je prostriedkom, ktorým sa skutočnosť odráža od vedomia a tam kreslí svoje obrazy identické so sebou samou).

 

Myslenie ako odhaľovanie, ktoré je nutne situované – umiestnené do určitého uhlu pohľadu: neexistuje transcendentné miesto, ktoré by umožňovalo ‘nazriet’ svet/univerzum ako totalitu (je inou otázkou mať o tejto totalite povedomie a rešpektovať jej existenciu).

Tu sa tiež ‘skrýva’ subjektívnosť myslenia – existuje práve vďaka nášmu ‘umiestneniu vo svete’, v nemožnosti obsiahnuť jeho komplexicitu; táto nemožnosť nie je handicapom, je ‘podstatou’, ‘prirodzenosťou’ človeka. jeho objektívna podstata.

K tomu porovnaj situovanosť, ako ju chápala klasická čínska filozofia so svojou nesubstančnou ontológiou.

 

Ľudská myseľ už tým, že upriamuje svoju pozornosť na určité problémy komplexného kontinua ontologickej reality (lebo inak ani nemôže), nazerá na túto realitu cez nejaký/svoj rám.

A práve toto zarámovanie reality stojí pri základoch konštruovania skutočnosti, ktoré sa niekedy tvári ako veda, inokedy ako náboženstvo, filozofia, umenie – tu treba poznamenať, že posledne dve menované oblasti sú poctivejšie v tom, že majú vo svojom ‘systéme’ zakomponovanú sebareflexiu, ktorá ich upovedomuje o zarámovanosti svojho pohľadu.

 

Nemožnosť uskutočniť objektívny opis skutočnosti spočíva potom v tom, že tak, ako človek nedokáže zaujať pozíciu, v ktorej by mu umiestnenie vlastného tela do konkrétneho priestoru neznemožnilo vidiet’ krajinu v 360′ zábere, rovnako fylogenéza ľudského rodu a ontogenéza každého jednotlivého človeka ho umiestňuje do určitej pozície, ktorou je určeny jeho ‘výhľad’.

Za predpokladu jednotnosti ontologickej reality je nutné rešpektovať Rortyho tvrdenie, že miesto ‘odnikud’, z ktorého by sme sa mohli objektívne dívať na svet, je miestom utopickým (u-topos: ne-existujúce miesto)

a len takáto transcendencia, umiestniť ľudskú bytosť mimo priestor a čas, by vlastne umožnila nazrieť objektivitu podobne, ako sa to pošťastilo človeku v Platónovej metafore (!) o jaskyni.

 

Reflexia sveta mysľou človeka pripodobnená oku kamery – text (tkanivo filmu tvorené jednotlivými zábermi) nie je neutralnám anonymným pohľadom kamery, “je to vždy již nějaká konstrukce, a to pravě na základě rámování vizuality”.

Svojou privilegovanou existenciou/umiestnením eliminuje všetky ostatné potenciálne zábery

paradoxne však odkazuje k relatívne nekonečnej interpretačnej možnosti – je teda svojím spôsobom otvorený, hoci je zároveň uzavretý rámom záberu.

 

Text literárny (fiction & non-fiction) i text filmu majú svoj zmysel v sebe – nie je nič okrem toho, čo vidíme a čítame.

Interpretačné stratégie sú potom cestou, ktorou sa do textu dostáva individuálna encyklopédia (Eco) interpreta, čím text nadobúda v časopriestorovom okamihu relatívne konečný význam

interpretácia ako to, čo spätne mení život recipienta.

 

Vzťah text-realita nie je vzťahom dialektickým, ale vzťahom zvratnosti: “vidění (za hranicou textu) zachraňuje to, co textualitě uniká, ale text na druhé straně teprve zviditelňuje to, co se ukazuje”.

Zachováva sa tak autonómnosť oboch zložiek vzťahu a neredukovateľnosť jednej na druhú, zároveň je napriek popretiu transcendentných pozícií zabezpečený vonkajšok textu – reálno.

 

Text ako dianie zmyslu (Dušan Jankovič), ako otvorený a zároven autonómny/neredukovateľný významotvorný proces (‘production in progress’).

Takýto text popiera autochtónnosť, pôvodnosť jednotlivých myšlienok v ňom existujúcich – absurdnosť copyrightu na ‘vyslovené’ je obsiahnutá v jazyku samom, v jeho charakteristikách systémovosti a procesuálnosti.

Každý jednotlivý text je tak zliatinou relatívne nekonečného množstva výpovedí a diskurzov uchovávaných a dedených v ľudskom spoločenstve.

 

 

Na motívy a s použitím:

Petříček, M.: Hranice a limity textu. In: Česká literatúra, č. 4, roč. 52, 2004.

Rorty, R. – Putnam, H.1997 Co po metafyzice? Archa: Bratislava.

Bondy, E. 1999 Útěcha z ontologie. DharmaGaia: Praha.

Eco, U. 2004 Meze interpretace. Karolinum: Praha.

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

zemetrasenie, seizmológ,

Panamu zasiahlo zemetrasenie, v metropole sa triasli mrakodrapy

20.02.2017 22:18

Silno pociťované zemetrasenie otriasalo mrakodrapmi v hlavnom meste Panamy a vynútilo si evakuáciu niektorých budov.

Herbert Raymond McMaster

Trump si za bezpečnostného poradcu vybral generála McMastera

20.02.2017 21:35

Americký prezident Donald Trump si ako nového poradcu pre národnú bezpečnosť vybral generála Herberta Raymonda McMastera.

Marián Tkáč

Matica sa podpísala pod škandalózne video

20.02.2017 20:00

Ustanovizeň, ktorá by mala budovať povedomie národa, namiesto toho pustila na verejnosť video, z ktorého cítiť obhajobu fašistického Slovenského štátu.

vitalij čurkin

Zomrel ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin

20.02.2017 19:10, aktualizované: 20:50

Vo veku 64 rokov v New Yorku náhle zomrel dlhoročný veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 84078x
Priemerná čítanosť článkov: 1356x

Autor blogu