Založ si blog

pri čítaní. . . slobodovej prvotiny

V prvej časopisecky publikovanej poviedke Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou, sa Slobodov hrdina, Michal, pokúša nájsť Boha. Ten mu má byť domovom, bezpečným útočiskom pred svetom.

Svet reprezentuje Michalova rodina, problémová, neusporiadaná, zaťažená minulosťou rozchodu a smrti. Mladý chlapec musi – uvazujuc v ramci tohto priestoru – utekat do bezproblémovej, nekonfliktnej všednosti, každodennosti, objavujúcej sa v sne: „Ďaleko, dávno, Michal je malý chlapec. Je ráno a jeseň, na dvore sa naťahuje Dunčo a vzdychá, akoby riešil ťažký problém. Michal sa učupil pod stenu a slnko sa smialo od radosti, lebo všetky deti už boli na ulici a boli šťastné.

Moja mama pečie makovník,

moja mama dojí,

babička pleje hrach,

otec robí plot,

kominár ide,

z hory vezú drevo.“ (s. 8)

Domov sa tu javí ako štruktúra vzťahov a činností, ktoré su svojou naivitou ako vystrihnuté zo šlabikára. Svoju funkčnú hodnotu nadobúdajú až v kontexte Michalovho existenciálneho zneistenia vo veci viery a chapani rodiny ako priestoru istoty.

 

V štruktúre textu zaujímajú tieto dve zložky – zložka sna ako návrat do rodiska a zložka textovej reality ako úporná, no bezvýsledná snaha uveriť – postavenie bezprostredne vedľa seba. Hneď po prebudení Michalovi hlavou „preletelo čosi strašné – že neverí v Boha“ a hneď nato „ho čosi chytilo za hrdlo. Veď ja neverím! Prekliate hľadanie! Ktovie, čo robí mama? A Števo a Juro?“ (s. 9) Vedľa seba tu stojí existenciálne precitnutie sprevádzané úzkosťou a spomienka na matku a svojich dvoch bratov, pričom posledné dve vety sú svojou problémovou nulitnosťou až banálne. Až v spojení s predchádzajúcimi vetami sa stávajú oázou pokoja a istoty.

 

Vnímanie rodného domu však nie je výsostne tematické. Konflikt sa objavuje v spomienke na otca, ktorý po tom, čo ochorel a opustila ho manželka, prestal veriť v Boha: „Otec od rána do večera hrešil a hádal sa so susedmi. Neveril v nič a Michal si bol istý, že otec je nešťastný len preto, že neverí v Boha.“ (s. 9) Bolo to však práve naopak: Jeho otec prestal veriť, pretože ochorel a zradila ho tá najbližšia bytost na svete: „Teda najprv ti musím povedať, že už som prestal veriť v uzdravenie. Doteraz som veril. Ale… zabil som tú suku, úplne. Keď som veril, Miško, počuješ ma? Veril som, že príde čosi a ja vyzdraviem, veril som v zázrak, to všetci chudáci tak veria. Teda som žil. Ale… zabil som ju, suku, lebo som už prestal žiť… Veriť.“ (s. 9) Zrada na tomto svete teda predchádza symbolickej vražde transcendentna, a zároveň strata viery v tento svet implikuje opustenie Boha. Michalov otec stotožňuje žitie s vierou, v čom sa sklamal. Žil, bojoval, hľadal, len kým veril. Keď zabil „tú suku“, prestal žiť, zápasiť s chorobou. Aj Michala postihuje podobný osud. Jeho riešenie je však uplne odlišné: uvedomuje si totiž, že Boha netreba hľadať za múrmi kláštora, že tam (a vlastne ani nikde inde) sa mu neskrýva. „…chodil po slnku,“ sťažujú sa v kláštore frátri predstavenému na Krista. Nechápu to, čo pochopil Michal, a síce, že „Boh, to je strom, hora, vták, oblak slnko, mamička s dieťatkom, Boh, to je pole a žito, to je smrť, pohreb, Boh, to nie je to, čo si myslíte vy…“ (s. 11). Michalov Kristus je všade, chodí si kadiaľ chce, zjavuje sa ako chce, pretože ‘brána (sveta, viery) je široká’. Prijal otcovu myšlienku, že veriť znamená žiť, ibaže ju posunul do panteistickej roviny, takej charakteristickej pre ľudový katolicizmus slovenskej dediny.

 

Obe roviny návratu do bezpečia istoty – cesta domov i cesta k Bohu – vyvolávajú odlišné konotácie. Problémovosť bezpečia nachádzaného u Boha spočíva v múroch seminára, ktoré bránia prijatiu Krista. Neproblémovosť ‘rodinného krbu’ nie je daná bezkonfliktnosťou medzi členmi rodiny, ale v ontologicky chápanej zakotvenosti Michala v jej priestore. Michal cíti, že profesionálni služobníci Boha (frátri) mu pomôcť nevedia – sami sú totiž len „hľadačmi“, ktorí nepochybujú: „Po sne zostala hlboká jazva, kdesi pri srdci, v hrudi, bože, títo ľudia ju iste uvidia, oni takú jazvu nikdy nebudú mať, sú to frátri, hľadači Boha.“ (s. 12) Jazva pochybnosti v zmysluplnosť absolútneho odovzdania sa Cirkvi, ktorá sa mu objavila „kdesi pri srdci“, to je útok racia na náboženský cit. Tento (útok) sa môže uskutočniť len preto, že ku Kristovi je síce otvorená „široká brána“, no tá je zasadená do múrov regúl a pravidiel, ktoré bránia Michalovi v sebavytváraní. Ten poznáva, že autentická prax seba samého sa neudeje skrz kláštorný život, ale len návratom domov. V žiadnom prípade teda Boha neopúšťa, len sa mu snaží byť partnerom, ktorý sa s ním nebojí komunikovat ako rovnocenny. Ubíjajúca problémovosť úzkostného hľadania na nesprávnom mieste sa končí návratom do problémového priestoru rodného kraja, domu (implicitne vnímaného však tematicky): „Michal otvoril bránové dvere. Na dvore stálo koryto, mama prala. Števo práve zliezal z pôjda, v rukách vedro, iste nosí sušiť bielizeň. Malý Jurko čupel pri Dunčovi rozprával sa s ním a škrabal ho za uchom. Potom sedeli pri lampe, večerali a boli šťastní, vietor kýval záclonou, bol to letný večer a Dunčovi sa niečo snívalo, lebo zavrčal.“ (s. 13)

 

Motív domova je tu umiestnený do dvoch rovín, pričom obe roviny spolu súvisia. Viera v Boha je domovom pociťovaným ako neproblémové útočisko s perspektívou istoty a bezpečia, avšak dostať sa ‘dovnútra’ možno len prostredníctvom rodiny. Len v nej je možné uskutočňovať cestu (proces) sebavytvárania, ktorou sa hrdina spätne potvrdzuje ako ľudská bytosť. Hrdinova rodina teda nie je chápaná len ako prestupná stanica, ako prechodný domov, v ktorom musí istý čas pobudnúť, kým bude pripravený vstúpiť do ozajstnej rodiny (resp. kým si to zaslúži), ktorou je kresťanský Boh. Domov ako rodina a domov ako Kristus sú jedným a tým istým priestorom, problém spočíva v tom, že dostať sa do bezpečia viery je možné len vstupom do štruktúr biologickej rodiny. Táto je vlastne formou, vonkajškom, fyzickým, kým viera je obsahom, vnútrajškom, tým duševným/duchovnym v procese sebatvorby.

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

Poľsko, vlajka, zástava, výročie ústavy

Poľský minister obrany trvá na tom, že za haváriou lietadla s Kaczynským bolo Rusko

14.12.2017 21:47

O Macierewiczovi sa v poľskej tlači objavujú informácie, podľa ktorých by mohol byť napojený na ruskú tajnú službu a to, akým smerom vedie vyšetrovanie, by mohlo byť len spravodajskou hrou.

Cesta, cesty, doprava, diaľnica

NDS chystá súťaže na časť obchvatu Prešova a na úsek R2 pri Mýtnej

14.12.2017 20:13

NDS plánuje vyhlásiť už skôr avizované súťaže, prvú do 29. decembra tohto roka a druhú do 31. januára 2018.

ľudia

Konšpirácie na vzostupe. Experti dvíhajú varovný prst

14.12.2017 20:00

Konšpiračnej teórii, že svet ovládajú tajné spolky, ktoré sa usilujú o totalitnú svetovládu, verí čoraz viac ľudí. Darí sa aj iným pochybným myšlienkam.

G20-GERMANY/

Nechceme tu desiatky Saakašviliov, reagoval Putin na možnú kandidatúru Navaľného

14.12.2017 19:40

"Otočte stránku a dospejte už!" odkázal ruský prezident poľskej vláde. Na otázku opozičnej novinárky, ktorá v októbri prežila pokus o atentát, odmietol odpovedať.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 97453x
Priemerná čítanosť článkov: 1572x

Autor blogu