Založ si blog

pri čítaní. . . slobodovho strateného raja

Hovoriť o motíve domova tu znamená opäť raz rešpektovať Slobodove inovácie a posuny, ktoré v tomto priestore robí. Tentoraz nás totiž uvádza do exkluzívneho prostredia protialkoholickej liečebne, v ktorej sa (dobrovoľne) ocitá ‘náš hrdina’ Jano Biely. Pre tento radikálny čin sa rozhodol preto, “že zahorel láskou” a chce sa oženiť. Nedokáže však prestať piť (robí to potajomky i s jej vedomím), čo po roku známosti spôsobuje, že sa ho Júlia rozhodne opustiť v prípade, že s alkoholom neprestane.

 

Postavenie domova ako bezpečného a intímneho útočiska v tomto texte možno vnímať ako problémové z dvoch pozícií: Janov byt sa stáva kvalitatívne nedostatočným pre uskutočnenie radikálneho prerodu na abstinenta. Samo osebe nedokáže zabezpečiť, aby sa Jano zmenil a dokázal realizovať svoj cieľ – žiť so ženou, do ktorej sa zamiloval. Istý čas tak musí pobudnúť na inom mieste, vzdialiť sa od domova, aby sa dokázal “dať dokopy a začať odznova”. Priestor protialkoholickej liečebne sa na takýto ‘prerod’ javí byť adekvátnym. Pacient Biely tam prichádza v istom zmysle ako tabula rasa, s čistým štítom a takto, ničím nezaťažený, vstupuje do nových vzťahov s ostatnými pacientmi a personálom ústavu. A prostredníctvom realizácie (konštituovania) týchto interpersonálnych vzťahov má šancu pozrieť sa aj do svojho vnútra a pokúsiť sa nanovo nastaviť mechanizmy a pravidlá svojej sebatvorby (s perspektívou zvládnutia spolužitia s Júliou – bez alkoholu).

 

Nový domov je určovaný presnými a jasnými pravidlami, ktoré v žiadnom prípade nemajú navodzovať ilúziu skutočného domova. Protialkoholická liečebňa nechce byť jeho simuláciou – podobne ako to bolo v prípade uväznenej Uršule. Pacienti do nich prichádzajú práve preto, lebo v ‘naozajstnom’ svete zlyhali a práve tu musia bojovať o to, aby sa stali schopnými vybudovať si cesty späť.

 

Jano Biely, blúdiaci labyrintom závislosti od alkoholu, je však – rovnako ako iní pacienti – so svojím domovom v pravidelnom kontakte. Navštevuje ho snúbenica Júlia, ktorá sa nestáva ani tak prostredníkom medzi liečebňou a ‘normálnym’ svetom ale sama tým svetom je. Stáva sa jediným človekom, ktorý sa o Jana zaujíma nie z profesionálneho hľadiska (ako lekári a ošetrovatelia). Júlia je preňho domovom, ktorý za ním príde každý týždeň ukázať mu, kvôli čomu bojuje, čo ho čaká za branami.

 

Stretávaním sa s Júliou sa Jano vlastne stretáva so svojím domovom, a teda v istom zmysle aj so sebou samým, so svojou možnou budúcnosťou, ktorú buduje práve svojím bojom s alkoholom. Je vcelku príznačné, že do úlohy ‘diabla’ Sloboda obsadil práve túto ‘metlu ľudstva’. Pokušenie už teda neprichádza zvonka, hrdina nie je obeťou, s ktorou treba mať súcit, ale vinníkom i potenciálnym záchrancom. V postave Jana Bieleho pozorujeme prenesenie konfliktu z polohy jedinec – spoločnosť do výhradného priestoru vnútra jedinca, ktorý bojuje v sebe samom proti sebe samému za seba samého.  A v súlade so Slobodovou poetikou môžeme konštatovať, že to nie je boj tragický, heroický, či patetický ani inak čiernobiely – práve naopak: je všedný, monotónny a trochu komický. Alkoholik sa tak stáva typom moderného človeka, ktorého už neobmedzuje moc existujúca kdesi vo svete, ale vlastná neschopnosť usporiadať si vlastný život do podoby dôstojnej ľudskej bytosti.

 

Nejednoznačný (hoci z istého pohľadu víťazný) záver novely v intenciách ‘bitka je vyhraná – vo vojne sa pokračuje’, sa stáva primeraným vyústením snahy Jana Bieleho znovuvytvoriť seba samého a rozprávačovou skepsou nad opodstatnenosťou jeho radosti z čiastkového úspechu.

Nemožnosť dosiahnuť definitívne víťazstvo je tak rámcovaná nadpisom (Stratený raj) a  nedôverou rozprávača v akomsi didaktizujúcom epilógu: ak človek raz znesvätí priestor nevinnosti a čistoty, už nikdy nebude schopný uviesť ho do pôvodného stavu. Fatálnosť dôsledkov takéhoto konania je evidentná: Opustenie raja síce všedného a ničím výnimočného života, ktorý však máme možnosť žiť o jeden rozmer (ten bez alkoholu) slobodnejšie, je vnútorným rozhodnutím jedinca, ktorý za neho nesie absolútnu zodpovednosť v podobe vedomia nereparabilnosti následkov. V tejto súvislosti sa nám ponúka i ďalšia konotácia: opustenie raja sa stáva stratou až v momente uvedomenia si negatívnych dôsledkov, ktoré z takéhoto ‘odchodu z priestoru nevinnosti’ vyplývajú. Jano Biely opustil ‘svoj raj’ (raj s ‘r’ a preto ‘svoj’) relatívne dávno, každopádne v čase, ktorý autora – rozprávača nezaujíma.

 

Témou novely sa nestáva samotný priebeh úpadku jedného alkoholika, ale tá časť jeho života, ktorá by pri románovom zobrazení vyznievala ako radikálny  konflikt  –  hrdina  začína  reflektovať  svoju  temer beznádejnú situáciu a pokúša sa s ňou nejako vyrovnať. V tomto kontexte sa Júlia javí len ako figúrka (podobne ako Pcihla či Anička – všetky tieto postavy sa u Slobodu objavuju len preto, aby nejakým spôsobom posunuli “skutočných” hrdinov v ich sebavytváraní či sebapretváraní), ktorá plní funkciu Janovej projekcie vlastného bojujúceho vnútra, ktoré sa potrebuje oprieť o určitý pevný bod, dávajúci tomuto snaženiu adekvátny zmysel. Júliine pochybnosti a neistota sú vlastne pochybnosťami a neistotou samotného Jana, sú tým diablom v jeho tele, pokúšajúcim ho v púšti vlastnej slabosti. Júlia je však skutočná (v priestore textu), je súčasťou onoho dialektického procesu, ktorým sa u Slobodu muž a žena (v partnerskom vzťahu) sebavytvárajú. Bez Júlie by sa Jano neodhodlal začať s liečbou, len vzťahom s ňou môže vytvoriť ‘svoj’ svet, ktorý by bol  (eticky) v opozícii k tomu alkoholikovmu (oba svety však musia byť svojou funkčnou komplexnosťou rovnocenné – aby ich bolo možné nahradiť).

 

Priestor domova sa tak rozrástol o rozmer života bez alkoholu a – samozrejme – s Júliou. Už to nie je to fyzické miesto kľudu a bezpečia, miesto, kam sa dá hocikedy vrátiť. Takto vymedzený domov stratil svoju relevanciu, pretože nedokázal pomôcť hrdinovi v boji so svojím vnútorným démonom. Slobodov hrdina tak opäť raz čelí domovu chápanému ako priestor spomínaného sebavytvárania a sebapretvárania postavy a súčasne ako pociťovanie blízkosti k inému človeku.

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

theresa mayova

Mayová: Rokovania o brexite budú ťažké

30.04.2017 16:25

Britská premiérka odmietla kritiku, že jej vláda ohľadom rokovaní s EÚ "žije v inej galaxii" ako zvyšok dvadsaťsedmičky, a že ju preto čaká vytriezvenie.

tankovanie, biopalivá, benzín

Biopalivá druhej generácie: autá pôjdu aj na drevo

30.04.2017 15:00

Už desať rokov sa do motorových palív pridávajú zložky vyrobené z kukurice či repky olejnej. Od roku 2019 pribudnú aj prísady z dreva, lístia či zo slamy.

Ukrajina, vojaci

V Donbase prišli o život ďalší dvaja vojaci vládnych síl

30.04.2017 14:41

V prípadoch, keď dochádza k narušeniu prímeria, sa zo zodpovednosti za tento stav navzájom obviňujú obaja aktéri konfliktu v Donbase.

fico, robert fico,

Smer nepodporí odvolávanie Danka, potrestať treba úradníkov, tvrdí Fico

30.04.2017 14:30

Vládna strana Smer nepodporí konanie mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorej programom bude odvolávanie predsedu NR SR Andreja Danka za kauzu otvárania listov.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 86867x
Priemerná čítanosť článkov: 1401x

Autor blogu