Založ si blog

szymborska | neprítomnosť

Na titulnej strane je prázdne hojdacie kreslo stojace pri presklenej stene. Záves je odhrnutý, akoby bolo dôležité vedieť, čo sa odohráva na ulici, tichej, pokojnej. A prázdnej. Neprítomnosť živej bytosti na jednej strane neruší, rovnako však môže vydesiť – večnosť odišla spolu s človekom. Neprítomnosť je názov najnovšieho výberu z poézie Wislawy Szymborskej z dielne vydavateľstva Slniečkovo.

V časoch, keď už hádam jedinou úlohou umenia zostalo šokovať, môže byť intímna básnická výpoveď snáď len útočiskom tých, ktorí ešte nezanevreli na jemnosť slova a subtílnosť verša vyvažovanú bohatosťou obrazov a významových odtienkov myšlienok a pocitov, ktorými sa možno prehrabávať osamote, či zdieľať v súkromí s priateľmi.

Szymborskej verše z kompilačnej zbierky Neprítomnosť v prvom momente môžu zaskočiť svojou formálnou jednoduchosťou a intelektuálnou čistotou. Jednotlivé motívy a obrazy nerušia svojou abstraktnosťou, nemajú v sebe nič z prenikavého snobstva súčasných do seba uzavretých básní, pri čítaní ktorých sa často stratíme už v druhom verši. Prvá sloha je potom zároveň aj tou poslednou.

Jednoduchá metaforickosť je zároveň kľúčom k svetu básne, v ktorom možno nájsť čriepky aj tých našich svetov. Rozumieme im, pretože sme vo svojej podstate dobrí, hoci dušu mávame / nikto ju nemá bez prestávky / a navždy. V tom najhlbšom vnútri k sebe nemôžeme nebyť úprimní a Szymborska to vie. Preto nepoučuje, nedohovára, nekádruje. Pozná človeka, vie o jeho slabostiach i gigantických osobných výhrach, ktoré pre ostatných ostanú nespoznané.

Zo sto ľudí / je tých, ktorí vedia všetko lepšie / – päťdesiatdva; / neistých každým krokom / – takmer celý zvyšok; / pripravených pomôcť, / ak to nepotrvá dlho / – až štyridsaťdeväť; /vždy dobrých, / lebo nevedia inak / – štyria, no možno piati; / Ironický odstup je v jej prípade spôsobom, ako nedopustiť mravoučný dogmatizmus čiernej a bielej. Sme malí, zákerní, smiešni, groteskní. Ale práve preto krásni a vzácni. Nie preto, že iní už už byť nemôžeme, práve naopak. Ľudská jedinečnosť je zakomponovaná v tom, že sa zo seba ešte stále dokážeme smiať. Naše charaktery kreše do dokonalej podoby sarkazmus a sebairónia.

Nechuť absolutizovať kohokoľvek a čokoľvek vychádza z poznania a uznania človečej ľudskosti: Všetko – / slovo bezohľadné a naduté. / Malo by sa písať v úvodzovkách. / Tvári sa, že na nič nezabúda, / že zhromažďuje, zahŕňa, obsahuje a má. / A zatiaľ je len / úlomkom víchrice. Nie je nič, čo by zostávalo rovnaké, absolútne, dané. Neprítomnosť čohokoľvek v istom okamihu je pozitívnou správou: vo chvíli, ktorá bude nasledovať, sa totiž to očakávané, chcené, odtrpené určite objaví. V celej svojej kráse a nedokonalosti.

Zmena a premena, objavovanie sa a miznutie, zaznamenávanie neexistencie a uskutočnenia – v tejto špirále sa pohybuje Szymborska a svedčí jej to. Rozpráva tak o láske (Vravia, / že prvá láska je najdôležitejšia. / To je veľmi romantický, / ale nie môj prípad. / Niečo medzi nami bolo a nebolo, /dialo sa a zmizlo. ), očarení (Možno v zmätku / alebo v roztržitosti, / možno si nepamätali, / že krátky čas / sa milovali navždy. / Nakoniec, nie je isté, / že to boli oni. / Možno z diaľky to tak vyzeralo, / ale zblízka nie.) i samotnom živote (Keď vyslovujem slovo Budúcnosť, / prvá slabika je už minulosťou. / Keď vyslovujem slovo Ticho, / ničím ho. / Keď vyslovujem slovo Nič, / tvorím niečo, čo existuje.).

Zaujímavé je použitie paradoxu, ktorý používa – okrem spomínanej irónie – na zachytenie nestálosti v prebývaní človeka na sveta: Môj nepríchod do mesta N. / sa udial presne. / Upozornil ťa neodoslaný list. / Stihol si neprísť v predpokladanom čase. Fascinácia plynutím, ktorého súčasťou a východiskom je práve prechod z jedného pólu do druhého, je charakteristická pre Szymborskej písanie ako celok.

Pominutie, strata a znovuobjavenie v jemnej no dôležitej obmene je neustále v centre jej uvažovania, hoci samotné písanie akoby sa dialo len tak, mimochodom. Nikam nás netlačí, do ničoho nenúti, jej lyrika, založená na príjemne melodickom voľnom verši akoby prichádzala z oblakov, nie však zhora, pretože kto pozerá zhora, / ten sa najľahšie mýli. Obraz oblakov je skôr metaforou neuchopiteľnej prítomnosti, ktorú síce nevieme obsiahnuť ani si ju podmaniť, práve preto sme s ňou však bytostne zviazaní.

Hoci v porovnaní s oblakmi / sa život zdá byť pevným, / skoro až trvalým a takmer večným, je to skôr sebaprežívaním a sebainterpretovaním ako reálnym stavom. Ten sa odohráva jediným možným spôsobom bez ohľadu na fyzické prichádzanie a odchádzanie ľudských bytostí: Nie sú povinné umierať spolu s nami. / Nemusí ich byť vidieť, aby plynuli.

Szymborskej písanie je výnimočné a objavné svojou filozofujúcou jednoduchosťou, temer až jedno-duchosťou. Kladie otázky bez nátlaku opytovacej vety, nechce verejne deklarované odpovede. Vie, že na to je potrebné súkromie, v ktorom netrpí dôstojnosť ani poctivosť žiadneho človeka.

Lebo sme malí a slabí a dušu nemáme vždy pri sebe. Jej chvíľková neprítomnosť však nedáva nikomu právo kádrovať ani súdiť. Zo sto ľudí je totiž schúlených, zranených / a bez majáku v tme / – osemdesiattri, / skôr či neskôr; / hodných súcitu / – deväťdesiatdeväť; / smrteľných / – sto zo sto. / Počet, ktorý sa doposiaľ nezmenil.

Wislawa Szymborska sa narodila v poľskom Kórniku, od svojich ôsmich rokoch však žije v Krakowe. Počas II. svetovej vojny ju deportovali na nútené práce do Nemecka. V roku 1945 začala študovať poľský jazyk a literatúru a neskôr sociológiu na Jagelovskej univerzite v Krakowe. Školu nedokončila kvôli svojej zlej finančnej situácii.

Počas obdobia stalinizmu stála na strane oficiálnej ideológie, v roku 1953 sa spolupodieľala na ohováračskej kampani voči skupine katolíckych kňazov z Krakowa, ktorých neskôr zavraždili. Hoci jej prvá kniha vyšla už v roku 1949, neprešla cenzúrou kvôli “nedostatočnej socialistickosti jej básní”. Neskôr jej vyšla zbierka Dlatego zyjemy, ktorá obsahovala aj budovateľské básne.

Od druhej polovice 50. rokov sa, podobne ako mnoho iných poľských intelektuálov, začala odvracať od oficiálnej straníckej línie. Tu začali jej kontakty s poľskými disidentmi, od roku 1957 prispievala do krakowského mesačníka Písmo, či do emigrantského časopisu Kultura, vychádzajúceho v Paríži. V 80. rokoch sa jej opozičné aktivity zintenzívnili, najmä spoluprácou pri vydávaní samizdatového periodika Arka, kde písala pod pseudonymom Stanczykowna.

V 90. rokoch sa jej básnické dielo dočkalo uznania v podobe Goetheho ceny, Herderovej ceny a najmä Nobelovej ceny za literatúru (1996).

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

Poľsko, vlajka, zástava, výročie ústavy

Poľský minister obrany trvá na tom, že za haváriou lietadla s Kaczynským bolo Rusko

14.12.2017 21:47

O Macierewiczovi sa v poľskej tlači objavujú informácie, podľa ktorých by mohol byť napojený na ruskú tajnú službu a to, akým smerom vedie vyšetrovanie, by mohlo byť len spravodajskou hrou.

Cesta, cesty, doprava, diaľnica

NDS chystá súťaže na časť obchvatu Prešova a na úsek R2 pri Mýtnej

14.12.2017 20:13

NDS plánuje vyhlásiť už skôr avizované súťaže, prvú do 29. decembra tohto roka a druhú do 31. januára 2018.

ľudia

Konšpirácie na vzostupe. Experti dvíhajú varovný prst

14.12.2017 20:00

Konšpiračnej teórii, že svet ovládajú tajné spolky, ktoré sa usilujú o totalitnú svetovládu, verí čoraz viac ľudí. Darí sa aj iným pochybným myšlienkam.

G20-GERMANY/

Nechceme tu desiatky Saakašviliov, reagoval Putin na možnú kandidatúru Navaľného

14.12.2017 19:40

"Otočte stránku a dospejte už!" odkázal ruský prezident poľskej vláde. Na otázku opozičnej novinárky, ktorá v októbri prežila pokus o atentát, odmietol odpovedať.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 97485x
Priemerná čítanosť článkov: 1572x

Autor blogu