Založ si blog

teatr novogo fronta | causa fatalis

Screen shot 2013-09-24 at 12.11.25 AMNedeľné finále festivalu patrilo súboru Teatr novogo fronta a jeho predstaveniu Causa fatalis. Základný rozmer festivalu – alternatíva – sa tak posunul atraktívnym smerom, k aktuálnej divadelnej svetovej forme, známej pod menom “nový cirkus”.

Tento umelecký žáner v sebe spája divadelné a cirkusové umenie a transformuje ho do komplexného akusticko-vizuálneho textu v priestore mestských ulíc či námestí. Takéto vytváranie totálnych diel, v ktorých sa zrovnoprávňuje tanec, artistika, hudba, performancia i práca so scénou, sa javí byť jednou z produktívnych ciest, ktorými sa bude divadlo uberať v budúcnosti.

Causa fatalis je v prvom rade pouličná show postavená na rozprávaní príbehu prostredníctvom množstva viac či menej efektných obrazov. Tieto obrazy navonok pôsobia odťažito, akoby medzi nimi neexistovali dostatočne silné spojenia, ktoré by sa následnie splietali do zrozumiteľného kódu, do narácie, ktorá by umožnila nejaké zmysluplné dešifrovanie. Kdesi v samotnej štruktúre týchto zdanlivo či naozaj autonómnych obrazov však takýto kód existuje.

Fatalis – to, čo prichádza neodvratne, bez pochybností a zaváhania, bez možnosti uhnúť, zvoliť si inú možnosť. Táto fatálnosť sa v príbehu objavuje postupne, priam nebadane, no neabsentuje. Priestor obytného domu je zaľudnený obyčajnými, priemernými a v podstate nezaujímavými postavičkami, ktoré si žijú svoje malé životy a zaoberajú sa skôr prežívaním, ako skutočne hlbokým ľudským žitím. Nie sú však nesympatické ani nepríjemné, vzbudzujú skôr ľahostajnosť, pričom úplne prirodzene sa do pozornosti dostáva ich komický, ľahko lascívny rozmer.

Situačná komika, detská hra a šantenie však pomaly prechádza do grotesky. Následné pridávanie temných tónov (akustických i vizuálnych) sa už nezastaví, neskôr sa akurát preklopí do bizarnej nádhery totálnej deštrukcie, ktorá vznikne ako paradoxné prepletenie protikladov esteticky relevantnej harmónie so spochybnením etického fundamentu človeka.

Jeden obytný dom sa tak v priebehu predstavenia stáva akousi alegóriou na celé ľudské spoločenstvo, na jeho putovanie dejinami, v ktorých sa heroicky snaží nájsť zmysel, no alibisticky aj najrôznejšie skratky a zjednodušenia. Snaží sa pochopiť historické procesy, ale na druhej strane padá do pasce vlastných živočíšnych limitov. Pokúša sa rešpektovať linearitu času, no zároveň vzdoruje tomuto deterministickému fatalizmu. 

Krehká rovnováha spolunažívania je možná asi len preto, lebo tu chýba akýkoľvek zásadný konflikt – nájomníci nie sú konfrontovaní so žiadnou existenciálnou otázkou ,ktorá by narušila ich stereotypné pobývanie na tomto svete. Nechcú od života (ani od seba navzájom) veľa, rovnako málo sú však ochotní dávať. Pomaly ale isto sa začína objavovať pokušenie vykročiť zo zabehaného determinizmu ovládaného ich životy.

To tušenie nedefinovateľnej slobody má svoj rub (je to Osud? Zákonitosť? Boh?), ktorý trpezlivo čaká na svoju chvíľu. Vie, že je to len otázka času a vie, že to zlé v človeku sa musí vyplaviť jednoducho preto, lebo jeho integrita fungujúca na báze etických imperatívov je jalová. Človek, ktorý sa vedome či len intuitívne vyhýba konfrontácii s etickými problémami a výzvami, človek, ktorý systematicky vyhľadáva šedú zónu života, v ktorom sa točí všetko okolo uspokojovania biologických potrieb, takýto človek nebude schopný vzdorovať, keď príde moment konfrontácie etických imperatívov s vlastnou tradíciou, charakterom, s vlastnými limitmi. A to je chvíľa, kedy sa vo svete fungujúcom podľa deterministických zákonov mechanického pohybu koliesok akcie a reakcie, ktoré sa na úrovni ľudského života prejavujú ako otrocké posúvanie sa od príčin k následkom, ktoré sú príčinami ďalších následkov, kedy sa v takom svete stane čosi neodstrániteľne zlé.

Dôležité postavenie majú v žánri nového cirkusu popri humore, provokácii, situačnej komike, sebairónii aj emócie. Ich silu a intenzitu pozitívne ovplyvňuje najmä prirodzená interaktivita s publikom. Javisko ani hľadisko už formálne neexistuje, všetci zdieľajú jeden, spoločný priestor, ktorý je veľmi ľahko narušiteľný z obidvoch strán (herci – diváci). Psychologická hranica bola odstránená odchodom z kamenného divadla na ulicu, každý prítomný je v podstate aktívnym účastníkom, ktorý do spoločného projektu investuje svoju vlastnú energiu prúdiacu priestorom oslobodenom od akýchkoľvek fyzických či optických prekážok.

Takto novo nadimenzovaný priestor je určovaný konštrukckou znázorňujúcou obytný dom na jednej a divákmi na druhej strane. Dominuje otvorený priestor na úrovni publika, ktoré je tak bez ostychu vyzývané k participácii. Je len samozrejmé, že v takomto nastavení sú jeho reakcie na psychedelické obrazy podporené hudbou, ohňom a hrou svetla a tieňa intenzívnejšie, výraznejšie a zároveň hlbšie a trvácnejšie.

Spomínaná demokratizácia horizontálneho usporiadania priestoru je vyvážená symbolickou plnosťou vertikálneho rozmeru. Ten je daný konštrukciou domu, ktorý sa vo finále stáva brutálnou metaforou nebeského raja (strecha) a pekla na zemi. Práve tam sa odohrávajú zásadné scény, plné skvelých akrobatických výkonov, divokého tanca a zároveň konca ľudskosti. Nie náhodou je dom, priestor domova, intimity a bezpečia, naznačený len sústavou lešení. V istom momente skúmania príčin a následkov ľudského konania je postavami zbesilo demontovaný.

Postmoderna zobrazená dekonštrukciou tradičnej istoty (domu, domova, pocitu bezpečia) má v hre aj ďalší rozmer: vysporiadanie sa so symbolmi monoteistických náboženstiev, ktoré formovali kultúrny priestor Európy. Horiaci polmesiac, šesťcípa hviezda i kríž prinášajú na scénu vyrovnanie sa s nespravodlivosťou, ktorú ľudstvu spôsobili, no zároveň akoby fungovali ako zástupná obeť – v prípade, keď súhlasíme s tvrdením, že skutočnými tvorcami týchto náboženstiev je človek. Len ten potom môže byť zodpovedný za sled príčin a následkov, ktoré svojím prvotným činom spustil.

Táto dekonštrukcia však nie je absolútna, nefunguje vo všetkých plánoch hry – ešte stále tu nie je prítomná rezignácia na jednotný príbeh, na existenciu celku, hoci ten je už, ako bolo naznačené v úvode textu, v područí jednotlivých obrazov, symbolov a metafor. Ešte stále však jestvuje, sceľuje vlastnou naráciou príbeh, akokoľvek jednoduchý a nerozvetvený.

Causa fatalis je predstavením, v ktorom sme si mohli všetkými zmyslami ohmatať svet, v ktorom slobodná vôľa autentického človeka nemá žiadnu moc ani silu. Všetko je dané silami príčin a následkov, ktorým je ľudské spoločenstvo podriadené, je jeho mechanickou, a najmä nahraditeľnou, súčasťou. Otázka sálajúca z predstavenia znie, či sme schopní postrehnúť, že takýto svet je nielen možný, ale aj pravdepodobný pri splnení istých presne definovateľných parametrov. Existenciálny rozmer tejto otázky by mohol spôsobiť, že odpovedať budeme s rozvahou.  

 

/Písané pre divadlo Actores v rámci festivalu Tempus Art

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

erdogan

Turecká vláda chce opäť predĺžiť výnimočný stav

16.10.2017 22:49

Výnimočný stav v krajine platí od vlaňajšieho pokusu o vojenský prevrat, v Turecku odvtedy zatkli zhruba 50 tisíc ľudí.

Trump

Sú to falošné správy, komentuje Trump informácie o sexuálnom obťažovaní

16.10.2017 22:49

Trumpa obvinilo zo sexuálneho obťažovania už pätnásť žien. Jeho exmanželka ho obvinila aj zo znásilnenia, neskôr však toto obvinenie stiahla.

Merkelová, nemecké voľby

Merkelová predpokladá, že koaličné rokovania budú dlhé

16.10.2017 21:34

Najpravdepodobnejším scenárom je vytvorenie koaličnej vlády CDU/CSU, FDP a Zelených. Hoci všetky tri subjekty sú súčasťou nemeckej politiky už desaťročia, v takejto kombinácii sa ešte v kabinete nikdy nestretli.

Maroko, klimatická konferencia

Slovensko zvolili do Rady OSN pre ľudské práva

16.10.2017 20:52

Slovensko v Rade OSN pre ľudské práva už v minulosti pôsobilo, a to v rokoch 2008 – 2011.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 93930x
Priemerná čítanosť článkov: 1515x

Autor blogu