Založ si blog

actores | sally a max

Screen shot 2013-12-03 at 10.35.21 PMZdá sa, že Actoresákom svedčí, keď občas zmenia formát. Po rokoch tvrdej alternatívy, po autorských skvostoch, ako boli Animus, Plot či Bez mihnutia oka, prišlo obdobie tlakov, ktoré súbor prinútili zmeniť stratégiu – aby prežili a zároveň aby nestratili tvár.

Keď koncom roku 2008 prišli s premiérou hry Stretnúť teba bolo krásne, mnohým z nás vyrazili dych. Pôsobili sviežo, perspektívne a najmä inšpiratívne. Nebolo to však prvýkrát, čo vsadili na pohyb na úkor verbálnej komunikácie (všetci si pamätáme napríklad fantazijné Leporelo). O rok neskôr sa už v inscenácii z obdobia 1. svetovej vojny a zrodu nemého filmu úplne samozrejme objavili hyperbolizované karikatúry originálnej americkej grotesky. K tancu pribudla groteska ako ďalší výrazový inštrument. Pohyb sa tak v umeleckom prejave súboru skompletizoval do rovnocennej alternatívy k britkým dialógom. Čo je snáď najpodstatnejšie, zachovaná ostala umeleckosť hereckého prejavu – popri remeselnom zvládnutí pohybových zostáv nebola redukovaná ani kvalita či počet interpretačných úrovní hraného textu.

Pri spätnom pohľade teda možno v histórii súboru vystopovať jemnú líniu ohmatávania priestoru pohybového divadla. Je to prirodzená reakcia na výbornú pohybovú dispozíciu hercov, ktorá v konverzačných drámach alternatívneho strihu nemá šancu vyniknúť. Po tanečných partoch s prvkami akrobatického rocknrollu sa už v hre Utajení aktéri objavuje využívanie scénok odpozeraných z klasickej zámorskej grotesky. V tomto predstavení sme mohli vidieť boxerský súboj vydarene zahraný ako preexponovanú karikatúru originálu, v ktorej zrýchlenie pohybov bolo naozaj hrané. Takéto funkčné uchopenie pôvodnej scénky, ktorú limitovala vtedajšia úroveň filmovej techniky bolo jedným z radu detailov, ktoré z Utajených aktérov spravilo kvalitné predstavenie.

Nová hra Sally a Max, ktorej premiéru uviedlo divadlo Actores minulú sobotu, je pokračovaním naznačenej línie. Posun vo výraze smeruje od tanca k efektnej akrobacii, od neverbálnej – mimickej – komunikácie ku gestike, a teda aj ku groteske. Rovnako dôležitý stavebný materiál tejto hry je fenomén masky.

Prihlásenie sa k polozabudnutému žánru grotesky, ktorá bolo vo svojich hviezdnych chvíľach vlajkovou loďou začínajúceho filmového priemyslu, je, zdá sa, ďalším krokom k budovaniu novej (resp. ďalšej) identiny súboru – k vnášaniu cirkusového umenia na divadelné dosky. A je to krok naozaj vydarený. Už v “mobilnom” predstavení The Family Bandwagon súbor pracoval s minimalistickým priestorom rozkladacej maringotky, v ktorej sa pulzuje autonómny svet. Sally a Max je posunom na niekoľkých úrovňiach.

Koncepcia minimalistického divadla (hry) je tu ešte viac prehĺbená. Dvojica hercov a jednoduché, napospol skladné a prenositeľné rekvizity dávajú tušiť, že okázalý lesk výpravnosti by bol v tomto prípade len na škodu, zatienil by to, čo prirodzene vystupuje do popredia a čo je nositeľom viditeľných i podprahových odkazov. Jedným z najpodstatnejších sa javí byť skutočnosť, že takéto oslabenie je plne kompenzované maskami, ktoré majú herci počas celého predstavenia na sebe. Ďalším dôležitým posunom sú pantomimické prvky, ktoré boli funkčne zapracované už do predchádzajúcich spomínaných predstavení. Kým v nich sa okrem tanca a gest mohla naplno prejaviť aj práca s mimikou hercov, v najnovšej hre je táto nahradená statickým výrazom – maskou charakteristickou hyperbolickým výrazom, karikatúrou.

Sally a Max je hra v štyroch obrazoch, v ktorých v každom sa objavuje dvojica postáv v maskách. Tieto zabezpečujú, že výraz hercovej “tváre” sa nemení, pracuje sa s pohybom zvyšku tela. Takáto dichotómia zmrazeného a neustále sa pohybujúceho je zaujímavá a inšpiratívna najmä v kontexte dekonštruktivistikého prikročenia k zdrojom, na ktorých predstavenie stojí. Príkladom pars pro toto nech je “rozobratie” konceptu grotesky, karnevalovej masky a pantomímy a opätovné zloženie cielene vybratých častí do nového umeleckého celku. Postmoderné prístupy v umeleckej tvorbe sú, zdá sa, mŕtve len sčasti, ešte stále tu evidentne je priestor na to, aby boli využívané funkčne a teda zmysluplne.

Asi najpodnetnejším je v tejto súvislosti koncept masky. Poctivá práca s ňou dovoľuje hercom v zdanlivo jednorozmernej zábavnej hre ponúknuť ďalšie interpretačné vrstvy, nad ktorými sa oplatí zamyslieť. Je tu napríklad koncept tzv. typu, typizovanej postavy, ktorej psychologický rozmer je v podstate nulový, je však nahradený stávkou na poučeného diváka. Ráta sa s jeho predporozumením, skúsenostnou výbavou, ktorá mu umožní odhaliť a pomenovať balík vlastností, ktoré sa v jednotlivých typoch postáv skrývajú. Táto už dávnejšie zavrhnutá umelecká stratégia, ktorá sa hojne objavovala napríklad aj v literárnych textoch, znova ožila vďaka filozofickej hermeneutike. Takto redefinovaná úloha a funkcia typizovanej postavy v umeleckom texte ju znova vrátila na scénu.

Originálny sa javí byť uhol, pod ktorým sú nasvietené postavy vo svojej komplexnosti. Maska, vo svojom fundamentálnom zdôraznení typu, vo funkčnom prekrytí s groteskou a pantomímou dovoľuje nový pohľad na hry s identitou. Pod prvým plánom opozície zovšeobecňujúceho typu a prirodzenej snahy individualizovať sa presvitá nový pohľad na slobodu. Tá už nespočíva vo vymedzovaní sa voči zvyšku sveta a predvádzaniu svojej jedinečnosti, práve naopak. Vychádza zo slobody karnevalu, ktorý jediný je v realite útlaku schopný poskytnúť človeku naplnenie jeho osobnej slobody – teda žita bez strachu, v bezpečí a istote, že za prejavenie svojej radosti nebude perzekuovaný.

Rovina filozofickej interpretácie ponúka dichotómie javu a podstaty, ktoré sú tu trasformované do dvojíc protikladov maska – tvár, viditeľné – skryté. Aj v tomto prípade však musíme počítať s postmoderným kritickým spochybnením jej neproblémovosti práve pomocou masky, ktorá na obdiv vystavuje “klamlivú tvár” (lebo statickú), kým tá skutočná, dynamická je neviditeľná. Maska tak má paradoxnú funkciu: v mene slobody ukrýva esenciu a svetu vystavuje hyperbolizovanú karikatúru nemej efemérnosti znehybnenú v umelom prevleku.

Takéto stratégie nie sú nové, objavujú sa vždy, keď vo vzduchu začíname cítiť zápach neslobody. Zatiaľ je to možno len neverbalizovateľný pocit, no je evidentne tu. Umenie sa v takýchto chvíľach stáva tým legendárnym vtáčikom v klietke, ktorý baníkov neomylne upozorňoval na prítomnosť jedovatých plynov vo vzduchu – svojou smrťou. Umenie síce umiera vždy len metaforicky, nikdy však netreba pochybovať o tom, že to robí poctivo a rovnako neomylne, v našom spoločnom záujme.

Sally a Max sú ľahkým, postmoderne cirkusovým predstavením, ktoré má ambíciu zabávať, rovnako ako to robili legendy nemého plátna na začiatku minulého storočia. Rovnako ako vtedy, aj teraz je však neprehliadnuteľné, že nám svojou nemou maskou hovoria aj čosi iné. Charlie Chaplin toho svojho Diktátora ešte musel verbalizovať, aby mu ľudia porozumeli. My sme už o túto skúsenosť bohatší. Otázka znie, či to bude stačiť.

 

1. premiéra 30. novembra 2013

/písané pre divadlo Actores/

 

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

04-05 prostrednik2 3x

Boj o učiteľskú katedru Prostredník ešte nevzdal

20.11.2017 15:00

Odborníka nadriadení potrestali za podporu práv LGBTI osôb zakázaním pedagogickej činnosti na Univerzite Komenského.

Volkswagen, stroj, pracovník, automobilka

Nemeckým firmám na Slovensku sa nepáčia chystané príplatky

20.11.2017 14:59

Nemeckí podnikatelia pôsobiaci na Slovensku kritizujú plány slovenskej vlády v otázke zvyšovania minimálnych príplatkov za prácu v noci a počas víkendu.

kamion, mýto, dopravca

V Belgicku zadržali 112 slovenských kamiónov

20.11.2017 14:40

Polícia v belgickom meste Zeebrugge zadržala najmenej 112 slovenských kamiónov v rámci koordinovanej akcie proti sociálnemu dumpingu.

zimný štadión Ondreja Nepelu, ilustračná foto, zimák, Slovan

Mestský kontrolór overí, či zimný štadión potrebuje úpravy za 5 miliónov eur

20.11.2017 14:34, aktualizované: 15:45

Poslanci tiež chcú, aby Nesrovnal požiadal vládu a ministerstvo školstva o financovanie nákladov, ktoré súvisia so zabezpečením opráv štadióna.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 95998x
Priemerná čítanosť článkov: 1548x

Autor blogu