Založ si blog

obrázky z nepripravovaného textu I. -VII.

 

I. Sedel chrbtom k ostatným, hľadel na prázdnu, tmavú hotelovú recepciu pred sebou, kdesi v neznámom meste. Na stole stálo v špinavej vode šesť bielych karafiátov. Bol jedným z tých, ktorí si vždy, najmä keď sa v hoteloch zúčastňovali švédskeho stolovania, nabrali toľko, koľko plánovali zjesť a nikdy si preto nemuseli doberať. S prehľadom generála kombinoval syry, zeleninu, lekvár, maslo a rožky tak, aby aj posledné sústo bolo rovnako kvalitné a pestré, ako všetky predchádzajúce. Vstrebával bezo zvyšku.

II.

Keď mu zavibrovala sms-ka, nechal ju chvíľu tak, hoci by sa bol po telefóne najradšej vrhol. Namiesto toho si všímal každý jeden pocit, každý záchvev emócie a myšlienky, ktoré sa mu za očami a kdesi v žalúdku vzpierali akejkoľvek snahe nechať sa dostať pod kontrolu. Celkom jasne chápal, že nemá význam s nimi bojovať, vzpierať sa im ani ich ignorovať, pretože aj tak nezmiznú a vyhrať nemal šancu. Akosi tušil, že všetky tie tlaky a nutkania môžu byť predzvesťou prepuknutia psychickej choroby a tak mu nenapadlo nič iné, len si ich začať užívať. Dráždil sám seba približovaním palca k tlačidlu “otvoriť” a jeho okamžitým odtiahnutím. S potešením sledoval, ako ho zasvrbelo za srdcom a začal premýšľať, čo ďalšie by mohol na sebe vyskúšať.

III.

“Pani zlatá, prosím vás, potrebujem sa dostať do Levíc a chýbajú mi tri eurá.” Nepostavil sa k nej nepríjemne blízko, ani k nej nenatiahol ruku. Obe mal zastrčené hlboko vo vreckách, zľahka prestupoval z nohy na nohu. Bolo chladno. “Dobre, ale nie že ich prepijete alebo hodíte do automatu,” v ženinom hlase zacítil všetko, od láskavosti, zlého svedomia až po tlmenú, socializovanú nenávisť. “Nie, nie, musím ísť k manželke, bol som po lieky.” Šesť päťdesiatcentoviek mu v dlani zachrčalo ako zanesený dvojtakt, čo má bez okolkov našliapnuté do neba. “Ďakujem vám, pani zlatá, budem sa za vás modliť, aj so ženou.” Obišiel všetkých na zastávke a vošiel do výčapu. “Ja som vedela, že sa to takto skončí, takému sviniarovi som minule dala voľajakých päť eur a potom tam vylihoval v parku s fľašou a kamarátom.” Pani zlatá stisla úzke pery, sklonila hlavu a s urputným výrazom v tvári bez slova odišla za mužom. Trvalo to asi dvadsať sekúnd. “No čo, dali ste mu aspoň po hube? Zaslúži si, ožran klamársky!” “Kúpil si minerálku, zapíjal nejaké obludne veľké lesklé tabletky.” Od šestky zafúkalo, poodstúpili od seba a s rukami pod pazuchami bránili posledným zvyškom domáceho tepla, aby sa vytratili niekam, kde ich už nebudú mať pod kontrolou.

IV.

Tento raz sedel otočený do miestnosti. Hľadel na dve skupiny stredoškoláčok – chalanov tam sedelo ako šafranu, so svojimi tichými úsmevmi a nehybnými telami pôsobili skôr ako utešení buddhovia šťastia než reálne bytosti s falusmi – prekrikujúcich sa komentovaním aktuálnej situácie maturantov v neďalekom gymnáziu. Potešila ho dominancia mladých dievčat, ich živelná a zároveň dramaticky mystická energia, s akou sa púšťali do života. “Mali by nás konečne nechať poriadne sa nadýchnuť, kurva,” poznamenala Zuza, keď si nádherne vláčnym pohybom prikladala hadicu vodnej fajky k perám. “A sadisticky nečakať len na to konské vydychovanie, keď dobiehame dvanásťminútovku,” zakontrovala Peťa a odpľula si. Nechtiac trafila Lukášovu mokasínu. Keď sa na seba pozreli, len sa usmiali. Obaja od istého času vedeli, že im ešte veľakrát neostane nič iné.

V.

Cesta domov ubiehala pomaly, krajinu naokolo kolísala hmla. Hltala obrazy, zvuky, vône, do gágora jej padali hory, planiny, štrajkujúce kamióny. Bolo to upokojujúce, keď so svojou perspektívou, so svojím uhlom pohľadu zrazu nebol pánom situácie. Nenásilné, objektívne miznutie a objavovanie sa. Úľava sa dala krájať, aj si zdriemol. Keď sa prebral, ešte stále mal hlavu opretú o okno autobusu. Napadlo mu, či by ako Camus nemal napísať desať slov – manifest seba samého. Dôstojnosť, hory, samota, pocit, naplnenie, ticho, tvrdosť, voda, pokora, veta. Asi najdôležitejšie bude teraz napísať poriadny závet. Rozhodol sa, že si zaobstará psa. Bude sa volať Sambo, rovnako sa vraj volal aj ten Kolomana Sokola. “Vlákno myšlienky sa nespletá zo snov, je to úmorná, neheroická práca – útrapa z rozumu,” povzdychol si nemo. “Srdce tak nevycvičíš, to je ako mačka. Osobnosť.”

VI.

Včera neskoro v noci sa začítal do R.S. Zazdalo sa mu totiž, že je znova čas. “Keď namiesto človeka určíme ako mieru čokoľvek iné, je len otázkou času, kedy tomu inému prisúdime aj vyššiu hodnotu, než mal dovtedy človek.” Sprvu nevedel, čo si má o tom myslieť a neskôr, keď cestoval z práce, si už nevedel vybaviť ani to, ako presne tá veta vyzerala. Spomenul si na to, ako raz čítal o človeku, ktorého neuveriteľná kombinácia zbabelosti a sebanenávisti doviedla k tomu, že sa na fejsbúku pýtal ľudí, ako môže unfriendnuť samého seba. Takto nejako si predstavoval normálnosť. Spravil si turka do päťdecovej zaváraninovej fľaše, vypol telefón a znova sa pokúsil dokončiť rozpísaný text. Teraz s ním skúsi chvíľu nebojovať, nezmocňovať sa ho za každú cenu. Zo zatĺkania kolíkov pri všetkých tých minulých zaberaniach miest a ľudí ho už, pravdupovediac, trocha pobolieva medzi lopatkami.

VII.

Ráno sa k nemu prihovoril starý muž v šiltovke a károvaných gatiach. Prvú rannú dávku chleba vraj z pekárne na dolnom konci ulice odviezli priamo na Ukrajinu, pre miestnych bude chlieb až o siedmej. Potom budú znova piecť pre Ukrajincov. Nevedel, čo mu má na to povedať, tak sa ho opýtal, čo bude robiť s nepitnou vodou v tých dvoch bandaskách. Pozrel sa na ne, no z rúk ich nepustil: “Keď nám vypnú plyn, čo budeme robiť? Na koho sa obrátime? Svetový mier umrel spolu so zavraždeným Kennedym a Sovietsky zväz teraz jednoducho musí brániť rodnú krajinu Nikitu Chruščova, vari to nie je jasné?” Nevedel. Spýtal sa ho, či nechce orechy. Bubnovali mu na streche celú noc, a ráno ešte stále vyzerali ako živé. Nechcel, tichým hlasom ho vystríhal pred bezbožníctvom, ktoré mu vraj vibruje v hlase. Zaujalo ho to, pretože to už raz počul. Kedysi dávno, keď spolu cestovali na Revište, mu to uprostred radostne nevinnej konverzácie povedala prázdnym, smutným hlasom, nespúšťajúc ho z očí. Ani vtedy, po tom divnom intermezze, netušil, ako by tá debata mala pokračovať. Keď vystúpili z vlaku, už nevedel byť hipisákom. Odteraz bude písať najmä do modrých chlievikov. Bez zálohovania, s vierou, že to všetko v jeden nenápadný moment zožerú vírusy.

 

 

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

erdogan

Turecká vláda chce opäť predĺžiť výnimočný stav

16.10.2017 22:49

Výnimočný stav v krajine platí od vlaňajšieho pokusu o vojenský prevrat, v Turecku odvtedy zatkli zhruba 50 tisíc ľudí.

Trump

Sú to falošné správy, komentuje Trump informácie o sexuálnom obťažovaní

16.10.2017 22:49

Trumpa obvinilo zo sexuálneho obťažovania už pätnásť žien. Jeho exmanželka ho obvinila aj zo znásilnenia, neskôr však toto obvinenie stiahla.

Merkelová, nemecké voľby

Merkelová predpokladá, že koaličné rokovania budú dlhé

16.10.2017 21:34

Najpravdepodobnejším scenárom je vytvorenie koaličnej vlády CDU/CSU, FDP a Zelených. Hoci všetky tri subjekty sú súčasťou nemeckej politiky už desaťročia, v takejto kombinácii sa ešte v kabinete nikdy nestretli.

Maroko, klimatická konferencia

Slovensko zvolili do Rady OSN pre ľudské práva

16.10.2017 20:52

Slovensko v Rade OSN pre ľudské práva už v minulosti pôsobilo, a to v rokoch 2008 – 2011.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 93901x
Priemerná čítanosť článkov: 1515x

Autor blogu