Založ si blog

RR 02 | ako radializovať provinciu

 

10600429_661076687332843_7075467026653354816_nV mojom rodnom meste pokračuje druhý ročník Rožňavských radiál, série výstav súčasného slovenského výtvarného umenia. Počin hodný hoc aj amatérskej reflexie.

 

Problémom a zároveň neuveriteľnou výhodou periférie je najmä to, že sa tam toho zmysluplného udeje len toľko, koľko si toho pár desiatok ľudí (doslova a maximálne), ktorým to ešte stále stojí zato, urobí. V prípade Rožňavy je to dvadsaťročnicu akurát oslavujúce divadlo Actores, ktoré sa tu usadilo len preto, lebo to chcelo zhruba desať ľudí, z toho dve tretiny miestnych a teraz i Radiály, dielo polovičného počtu, dokonca s identifikovateľnými rodičmi. Takto nakreslené súradnice okrem iného v podstate nanovo definujú undergroundový koncept DIY, tentoraz však s nepopierateľným akcentom na kvalitu a profesionálnu úroveň – čo je na perifériu celkom svieži výkon.

 

Šesť minuloročných výstav (1. Traja z jedného mesta: Šille, Baffi, Žáková, 2. Postfotografika: Makar, Sedlačík, Václavková, 3. Geometria a geometrizmy: Králik, Szentpétery, Vasilko, 4. Domáce video: Bistika, Barényi, Fichta Čierna, 5. Medzimédiá: Fischer, Podhorský, Špirec, 6. Predčasná retrospektíva: Kassaboys) spravilo v priebehu šiestich mesiacov na miestne i regionálne pomery jedinečný vhľad do aktuálneho stavu výtvarného umenia v krajine. Reakcie v štýle “hojná účasť, slabučká recepcia miestnych médií, rozpačitý prístup škôl, nejasný postoj vedenia Baníckeho múzea (pod ktoré patrí Galéria)” sa dali očakávať, pretože nie sú rožňavským špecifikom. Možno ich chápať ako symptomatické prejavy provincie na čosi nové, nepoznané, na čosi, čo ju nejakým spôsobom presahuje, s čím sa môže vyrovnať, len ak vyvinie adekvátne úsilie. Na druhej strane si nebolo možné nevšimnúť pozitívnu odozvu u vystavujúcich, výtvarných teoretikov a časti najmä poučeného publika. Oba typy reakcií sa, mimochodom, objavili aj pri vyrovnávaní sa Rožňavy s existenciou divadla Actores, ktoré akceptovala až po niekoľkých rokoch a hmatateľných úspechoch v zahraničí.

 

Druhý ročník tak pokračuje vďaka i napriek mnohému (i vyššie naznačenému). Akcent kurátorov na poctivý výber kvalitných umelcov a umelkýň spolu s umne štruktúrovanými výstavami ostal chválabohu zachovaný, zmena sa týka koncepcie samotnej série, presnejšie hry s pojmom “radiály” a ich prepólovaním, čo v praxi znamená, že kým minulý rok sa výtvarné Slovensko objavilo na hornom Gemeri, v priebehu tohto ročníka sa dve výstavy (výtvarník a sochár Palo Bradovka a jeho hostia a výpravný prierez jaskyniarskou fotografiou z prostredia Slovenského krasu) objavia v Bratislave.

 

Aktuálna výstava (potrvá do konca októbra) sa už svojím názvom “Medzi prvou a druhou prírodou” radí k tým intelektuálne koncipovaným. Kurátorská dvojica Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko dokázali z prác Ladislava Čarného, Monogramistu T.D. a Petra Kalmusa vytvoriť kompaktný celok, ktorý ponúka niekoľko inšpiratívnych interpretácií. Jednou z nich je určite nadviazanie na debatu o zmysle angažovaného umenia, ktorá v súčasnosti prebieha v stredoeurópskom umeleckom priestore.

 

Kalmusova inštalácia “Osobne prevzal” – mimochodom v premiére práve v Rožňave – sú vlastne dve desiatky balíkov, ktoré si na dobierku objednával v priebehu niekoľkých mesiacov a nerozbalené vystavil v špecifickom priestore galérie. Okrem iného odkazujú na vnímanie času v spojení s túžbou človeka a jej napĺňaním (naplnením), s jej odpieraním, s ovládaním, vôľou či ukájaním zvedavosti. Jeho vyše dvadsaťročná meditácia pri zbieraní osemdesiatich tisícov kameňov a ich obaľovaní medeným drôtom je zase pripomienkou na približne rovnaký počet odvlečených a zavraždených židov z tohto územia. Významovo podobná je performancia Monogramistu T.D., nasnímaná pôvodne v trnavskej Synagóge, v ktorej vystavil 240 bochníkov chleba upravených (vydlabaných) do podoby drevákov. Jeho dômyselná hra s kategóriami plnosti a prázdna, ktoré uvádza do paradoxne vyznievajúceho vzájomného dopĺňania, domýšľania i popierania, má takisto súvis s holokaustom. Ten je prítomný i v jej názve “Cvaot” (fonetický prepis hebrejského slova zástup).

 

Iný typ angažovanosti, ktorý v časti výtvarnej scény prebiehal od konca 70. rokov, predstavuje tvorba Monogramistu T.D. (Dezidera Tótha) na výstave skoncentrovaná do reprodukcií fotozáznamov z akcií “Púť k milosrdným putám”, “Transfer”, “Daflorácia”, “Stopa” a “Meditácia z bodu”. Dominuje v nich hra, ktorá posúva vážnu symboliku mýtu, sexuality, prírodných procesov do polohy zenovej “detskej prostoty”. Kým pri téme holokaustu pracoval s dvojicou plné – prázdne, tu zdôraznil priepustnosť hraníc medzi možnosťou a nemožnosťou, ktoré usúvzťažnil s nemennosťou a plynutím.

 

Na nevratnosti zmien v čase a ich možnej (ne)ovplyvniteľnosti je zase postavená inštalácia plastík Ladislava Čarného pozostávajúca z papierových odliatkov charakterových hláv Franza Xavera Messerschmidta, na ktoré je priebežne nakvapkávaný biologický roztok obsahujúci hnilobné baktérie (názov inštalácie: Putrefactio est omnium rerum mater – Hnitie je matkou všetkých vecí). Ten spôsobuje, že hlavy umiestnené v sklenených boxoch sú vystavené zmenám, ktoré ich v priebehu putovania po výstavách robia stále inými, jedinečnými a zároveň neuchopiteľnými. Tento dôraz na temporálnosť umeleckého diela a jeho položenie do protikladu k vyžadovanej večnosti materiálu, substrátu, ktorý má ambíciu podržať efemérnu umeleckú kvalitu navždy, je sledovateľný až kdesi k Bergsonovmu temporalizmu (mimochodom, festival, ktorého zatiaľ štyri ročníky zorganizovalo divadlo Actores, má názov Tempus Art).

 

Protiklad nemennosti a nevratných posunov ponúka aj ďalšiu interpretačnú možnosť, a to v súvislosti s vitrínovými boxmi, do ktorých sú umiestnené nielen odliatky hláv rakúskeho sochára, ale i inštalácia kópií troch Duchampových kontroverzií (Koleso bicykla, Prameň, Prečo nekýchať Róse Selavy?) v barokových relikviároch. Čarný tu pokračuje v obrate, ktorý sa podaril Duchampovi a jeho ready-made. Antiumelecké gesto, ktorým francúzsky provokatér v prvej polovici 20. storočia redefinoval pojem “umeleckého”, Čarný vtipne ironicky sakralizuje, čím ukazuje, ako funguje pohyb umeleckého artefaktu od počiatočného odmietania cez vzrušenú “alternatívnu” recepciu až k zabetónovaniu a teda čiastočne i vyprázdneniu v mainstreame. Tento pohyb však posunul ešte ďalej: takpovediac k pseudonávratu (lebo ironizovanému) na počiatok – k tajomnému transcendentnu, do čias, kedy medzi mágiou, vierou a umením neboli zreteľné hranice.

 

Dominantnou otázkou, na ktorú výstava ponúka niekoľko možných interpretácií, je tá, čo robí predmet bežnej spotreby alebo prírodný objekt umeleckým artefaktom. Čarný, Kalmus i Monogramista T.D. skúmajú vzťahy, súvislosti, (ne)možnosti a kontexty, v ktorých sa isté objekty môžu objaviť/prezentovať ako umelecké diela. Ich interpretácie sú cielene antipatetické, sarkasticky pseudoadoračné, často však pokorné (holokaust), zato temer vždy ironické, či aspoň plné nadhľadu a odstupu. Bezpečne sa tak vyhýbajú kategórii smiešnosti, čo pri takýchto reinterpretáciách a posunoch v časopriestore (v kontextoch) nebýva samozrejmé.

 

Dôležitý rozmer vystavených inštalácií, reprodukcií a objektov je v možnostiach, ktoré ponúkajú na komunikáciu. Je to v podstate vytvorenie priestoru na prenos informácií o tvorbe umeleckých (výtvarných) textov v časoch reálneho socializmu i o sprostredkovaní umeleckého symbolického rámca aumeleckej dehumanizácie počas druhej svetovej vojny. Nezanedbateľným rozmerom výstavy je jej intelektuálnosť, presahy do environmentalistiky, filozofie, estetiky či biológie, ale aj kritická reflexia konzumu a z toho vyplývajúceho stierania časových dištancií. Ďalším momentom je druhoplánová autentickosť originality, prítomná napríklad v Kalmusovom osem rokov vytváranom “plynúcom cykle” s názvom Pavučina. Angažovanosť spočívajúca v poukaze na absurdnosť reálneho socializmu s jeho monštruóznymi stavbami a organizovaným budovateľským elánom je ukázaná pomocou zachytávania pavučinových sietí na lepiaci papier. A práve to je tým umelecky hodnotným momentom, ktorý tento typ občianskeho aktivizmu posúva do sféry estetiky a ukazuje tak jednu z možných ciest rehabilitácie angažovaného umenia.

 

V takomto rytme budú Rožňavské radiály pokračovať aj v ďalších týždňoch – už onedlho sa v rámci tretej časti tohtoročnej série pod názvom Spolu a verejne uskutoční verejná diskusia o umeleckom a občianskom aktivizme v priestore mesta. Nasledovať bude spomínaný atak Bratislavy výstavou jaskyniarskej fotografie a prácami Pala Bradovku a jeho hostí. Tak nám držte palce – a najmä sa (sem) príďte alebo (tam) choďte pozrieť.

 

Text bol pôvodne uverejnený na portáli jetotak.sk 

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

sobotka

Český premiér Sobotka bude lobovať u Macrona a Kerna za vyššie platy

22.08.2017 22:15

Český premiér Bohuslav Sobotka vyzve francúzskych a rakúskych najvyšších predstaviteľov na zvyšovanie miezd v ich firmách v Česku.

Walesa

Walesu vyšetrujú pre podozrenie z krivej výpovede

22.08.2017 21:59

Opäť sa to týka jeho údajnej spolupráce s bývalou komunistickou tajnou políciou. Tentokrát ide o podozrenie, že v tejto veci poskytol pod prísahou krivú výpoveď.

Porošenko

Porošenko: Urobíme všetko možné, aby sme boje na Donbase zastavili

22.08.2017 21:19

Kyjev chce oznámiť prímerie vo východnom Donbase od 25. augusta alebo 1. septembra.

ischia, zemetrasenie, taliansko, chlapec, maly chlapec

Potlesk pre bratov, ktorých po otrasoch na Ischii uväznili trosky

22.08.2017 20:00

Taliansko so zatajeným dychom sledovalo drámu v Neapolskom zálive.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 91362x
Priemerná čítanosť článkov: 1474x

Autor blogu