Založ si blog

RR 02 | hravo intelektuálna kauza socha

DSC06220Keďže nemám dôvod neveriť kurátorskému tandemu Lacko – Čúzyová, že táto výstava nadväzuje na tú predchádzajúcu len náhodou, ostáva len možnosť, že tunajšie radiály si už robia čo chcú a splietajú sa a komunikujú medzi sebou podľa vlastného uváženia. Kým sme totiž mali pred niekoľkými týždňami možnosť sledovať interakcie a posuny medzi prvou a arteficiálnou prírodou v jemnom, elegantnom a zároveň niekedy až hippiesácky ladenom landartovskom štýle, teraz sme konfrontovaní s oveľa agresívnejšími vstupmi do priestoru biologického života a jeho prejavov a ich umeleckou interpretáciou.

 

“Kauza socha” je sochou nesochou, pracuje skôr s potenciálmi a odkazmi ako s hmotou hliny. Najsugestívnejšie sa zdajú byť manipulatívne techniky Jána Zelinku a jeho testovanie hraníc bezprostrednosti dotyku biologicky konečného tela a tvárnej hliny. Takéto umelecké balzamovanie, či odtláčanie obrysov života na papier exkrementmi a živočíšnymi tekutinami evokuje skôr staroveké mumifikovanie (či iné uchovávanie) božského, nadpozemského než kontroverzné znesvätenie života. Zelinka pracuje so zaujímavou dichotómiou temporálnosti a večnosti, ktorou prepletá provokatívnu otázku, čo všetko možno považovať za umenie. S drsnou priamočiarosťou tak desakralizuje posvätnosť života, čím naväzuje na Čarného ironicky demýtizujúce dopovedávanie života Duchampových artefaktov, či (ešte radikálnejšie) na jeho “zbiologizovaný” pohľad na Messerschmidtovu zbierku emócií na bustách.

 

Iný typ dokonalosti dekonštruuje Marián Straka. Niekoľkými spôsobmi rozpracúva idey kruhu, pričom je celkom zrozumiteľne dešifrovateľný cez prizmu myslenia starovekého Platóna. Aj tu navyše možno vystopovať líniu z predchádzajúcej výstavy, na ktorej sme mali možnosť sledovať ekologicko-intelektuálne zásahy Monogramistu T.D. do prvej prírody, ktorým zároveň nechýbal environmentálny podtext protirežimového ochranárskeho hnutia 70.a 80. rokov. Straka sa na niekoľkých miestach hrá s nedokonalými odtlačkami kruhov z vertikálnych rezov kmeňov stromov. Konfrontuje vizuálnu, resp. geometrickú nedokonalosť prírodou vytvorených kruhov s ideou dokonalého kruhu ukotveného v ľudskom vedomí. Jeho intelektuálna hra pokračuje inštaláciami dvoch zlomených železných kruhov, ktoré majú, rovnako ako odtlačky drevených rezov, čiernu farbu. Pôsobí to upokojujúco, možno pre svoju neskrývanú relativizáciu jednoznačnosti vizuality (farby ako jej integrálnej súčasti) pri interpretácii umeleckého artefaktu.

 

Viacvrstvovosť Strakovej dekonštrukcie vidieť možno najzreteľnejšie práve pri jeho odkazoch na Platónov svet ideí. Jeho koncept nesúmerateľných svetov, z ktorých ten náš je nedokonalý, lebo je len odrazom dokonalých parametrov transcendentného sveta ideí, je v Strakovom spracovaní radikálne narušený rozložením kruhu na dve časti, jeho prerušením do dvoch nesymetrických častí a rozložením do priestoru. Takýto zásah do kruhu ako zhmotnenia dokonalého tvaru v nedokonalom svete je celkom vtipnou odpoveďou na Platónovo tvrdenie, že umenie je len odrazom odrazu sveta ideí (odráža tento svet, ktorý sám je odrazom dokonalosti). Šimečkovská kruhová obrana so svojou výškou, šírkou a hĺbkou a prázdnom vo svojom vnútri sa tak, transponovaná do sveta umenia, stáva obranou jeho autonómnosti a zároveň fundamentálnosti pri interpretácii tohto (lebo jediného) sveta a človeka v ňom.

 

Na miestne galerijné pomery monumentálna inštalácia Jána Hoffstädtera pozostáva z dlhej, zo steny visiacej trubice a dvoch nadrozmerných ľudských hláv, z ktorých jedna je inštalovaná tak, akoby sa z tejto trubice práve “narodila” a druhú bolo treba nájsť za dverami. Obe nesú plnú, výraznú, neskrývanú emóciu (krik), čím dostávajú výstavu ako celok do zaujímavého kontrapunktu k tej predchádzajúcej, ktorej síce tiež nechýbali emócie, boli však ukryté do chladných Kalmusových kameňov či do cezúry, ktorú medzi bezprostrednosťou citu a dištinkciou videa vytvoril Monogramista T.D. S rizikom nadinterpretácie a priznaním neschopnosti uchopiť jeho inštaláciu inak, obmedzím sa na poznámku, že trubica viac ako čokoľvek iné pripomína vajcovod matky Votrelca z rovnomerného katastrofického sci-fi hororu, slúžiaci na znášanie stoviek potomkov v útrobách temnej vesmírnej stanice.

 

Spomínané Kalmusove kamene z predchádzajúcej výstavy majú svoj nemenej zaujímavý pendant v Petrogramoch Petra Rollera. Aj jeho kamene nesú stopy výtvarného zásahu (Kalmus ich omotával medeným drôtom), tentoraz rádovo jemnejšieho. Roller ich zbiera na brehoch Dunaja, maľuje na nich kombinácie bielych a čiernych klavírnych klávesov, a umiestňuje ich “do sveta”, niekedy i so zameraním pomocou GPS. Vtipným momentom je bezpochyby hravá interakcia medzi jeho menom a artefaktami, ktoré vytvára. V prvom rade je to zhoda stavebného materiálu jeho inštalácie – skál – a prekladu krstného mena Peter – skala. Hudobný kód, ktorý na nich maľuje, zase v kontexte anglického prekladu “skala” pripomína rockovú hudbu i kapelu Rolling Stones (tentoraz už aj spolu s jeho priezviskom). Interpretačné asociácie nás môžu úplne nebadane priviesť aj k uvažovaniu o hudbe ako o tekutosti, kontinuálnosti, plynulosti, temporálnosti, neuchopiteľnosti, v opozícii k nehybnosti, dlhovekosti, stálosti a nemennosti kameňov. V rovine filozofickej reflexie zase možno premýšľať o Pythagorovej vášni pre hudbu, ktorú usúvzťažnil s presnosťou a exaktnosťou matematiky, a obe použil pri totalizujúcom výklade povahy sveta.

 

Výstava Kauza socha spojila v Rožňave Bratislavu a Košice v tvorivej umeleckej konfrontácii (materiálovej, generačnej, ideovej…) a vytvorila novú radiálu, na ktorej už mesto troch ruží nie je koncovým bodom. Je miestom “na radiále”, dočasným, no autentickým centrom, ktoré sa na chvíľu stalo uzlom interpretujúcim súčasné výtvarné umenie. Robí to okrem iného najmä jeho zasadením do svojho vlastného kontextu, svojím špecificky malomestským pohľadom, možno i kolektívnou skúsenosťou gemerskej kultúrnej histórie. To by mohla byť aj naša pridaná hodnota, keď sme sa už rozhodli, že budeme aktívnou, participujúcou súčasťou umeleckých radiál.

 

/Všetky informácie vrátane fotodokumentácie nájdete na facebooku Rožňavských radiál./

 

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

Poľsko, vlajka, zástava, výročie ústavy

Poľský minister obrany trvá na tom, že za haváriou lietadla s Kaczynským bolo Rusko

14.12.2017 21:47

O Macierewiczovi sa v poľskej tlači objavujú informácie, podľa ktorých by mohol byť napojený na ruskú tajnú službu a to, akým smerom vedie vyšetrovanie, by mohlo byť len spravodajskou hrou.

Cesta, cesty, doprava, diaľnica

NDS chystá súťaže na časť obchvatu Prešova a na úsek R2 pri Mýtnej

14.12.2017 20:13

NDS plánuje vyhlásiť už skôr avizované súťaže, prvú do 29. decembra tohto roka a druhú do 31. januára 2018.

ľudia

Konšpirácie na vzostupe. Experti dvíhajú varovný prst

14.12.2017 20:00

Konšpiračnej teórii, že svet ovládajú tajné spolky, ktoré sa usilujú o totalitnú svetovládu, verí čoraz viac ľudí. Darí sa aj iným pochybným myšlienkam.

G20-GERMANY/

Nechceme tu desiatky Saakašviliov, reagoval Putin na možnú kandidatúru Navaľného

14.12.2017 19:40

"Otočte stránku a dospejte už!" odkázal ruský prezident poľskej vláde. Na otázku opozičnej novinárky, ktorá v októbri prežila pokus o atentát, odmietol odpovedať.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 97471x
Priemerná čítanosť článkov: 1572x

Autor blogu