Založ si blog

RR 03 | o kraj (a) ine

DSC06929Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. Mesto, divočina a človek neboli od seba nikdy vzdialenejší, napriek tomu – alebo možno vďaka tomu – mohol človek prostredníctvom umenia do oboch vkročiť, meniť, spoznávať, znovu si ich osvojovať, podmaňovať.

Umelecký vstup do krajiny sa ju pokúša nanovo spoznať, zadefinovať, pochopiť ju. Toto znovu-pochopenie ale indikuje, že tu kedysi bolo pochopenie pôvodné, prvotné. To človeku nespôsobovalo žiadne problémy, pretože bol toho všetkého prirodzenou súčasťou. Až neskoršie odcudzenie, ktoré nadväzovalo na stáročia pracného vytvárania subjektu, jeho identity (identít) a uvedomovania sa vlastného ja v opozícii k objektovému artificiálnemu svetu i k prírode zapríčinilo, že sa v istom momente ocitol pred bytostnou potrebou prekročiť ním samým vytvorené hranice a vkročiť (sa) do krajiny.

Nanovo sa rozdýchala radiála, emblematická konštanta celého výstavného projektu. Cítime jej obojsmernosť, návratnosť, je tepnou a žilou krajiny zároveň. Po radiálach ňou putujú mestá i divočina, symbolicky, metaforicky i fyzicky – vrstvením, premenami, spevom. Radiály krajinu perforujú, aby bolo možné dostať sa na neexistujúci počiatok, či len pozrieť sa do jej vnútier a konfrontovať ich s povrchmi. Prepájajú krajinu s človekom, krajinu v človeku, človeka so svetom. Radiály nás učia umeniu chôdze, nech už si ju predstavujeme akokoľvek. Putovanie po nich je dobrodružstvo – v krajine (meste, divočine) i v galérii.

Chvíľa, zacyklená v čase: stojím v zimnom lese, sneží.

Nenatrpím viac krásy, nenasmútim viac radosti.
Na súmraku sa ešte raz obzriem – a vtedy, keď skutočnosť

nedáva chvíľu pozor, to zrazu vidím: domov neba a zeme.

(Jurolek, s. 60)

Už názov výstavy evokuje rozprávanie o vstupe na nové / neznáme / zabudnuté územia, do priestoru, v ktorom prirodzenosť ľudských zásahov do prírody je znova narúšaná – tentoraz zásahmi umeleckými. Je to vlastne permanentná potreba kompenzácia paradoxu, že človek svojím raciom samého seba potvrdzuje vedomým vyčleňovaním zo svojho prírodného prostredia, aby sa doň následne pokúšal včleniť, pretože bytostne cíti, že je súčasťou kontinua, spojitého sveta. V ňom nič nestojí proti ničomu v radikálnej opozícii bez toho, aby nejakou svojou časťou na to opozitné zároveň nenadväzovalo.

DSC06905Z tohto pohľadu možno čítať sériu Visual Changes Jána Kekeliho ako záznam vstrebávania ľudských vstupov do kultúrnej krajiny. Či už je to prípad poľovníckych posedov alebo stôp v kameňolome, sledujeme pohyby, ktorými sa človek zmocňuje prírody, i tie, ktorými príroda “odpovedá”. Kým zásah človeka je zlomový, viditeľný, nespojitý, zahladzovanie stôp prírodnými živlami či len prostou jednofarebnosťou alebo napadaným snehom je kontinuálne, plynulé, v podstate nebadané. Kekeliho obrazy teda fungujú tak, že potrebujeme poznať to, čo na nich nie je, aby sme pochopili, čo sa na (v) nich skutočne deje. Musíme teda premýšľať, kontextovať a tak vlastne rozpohybovať statický výsek krajiny, ktorý nám ponúka.

DSC06926Na jednej z fotografií je uprostred múr, evidentne stena akejsi budovy. V pozadí je neidentifikovateľný les, v popredí zase lúka s nepokosenou, ľahnutou trávou, preťatá odvodňovacím kanálom. Na múre sú jednoduchými ťahmi naznačené obrysy hôr. Sledujeme výsledok vnesenia ľudského do prírodného a následne umelecké zobrazenie prírodného, ktoré je nanesené na ľudské dielo. Pripomína to skôr zachytenie vkročení jedného do druhého než palimpsestové prekrývanie, niet tu snahy čokoľvek zakryť, prepísať. Akoby sa testovali hrany, hranice súžitia, súbytia, okraje trecích plôch a čakanie interpretáciu. Lebo tak to pravdepodobne je: zmyslom je nastaviť scenériu tak, aby bola pripravená na pohľad človeka, na jeho zmysly a prácu intelektu.

V niečom sú pripomenutím Vladimíra Boudníka a jeho dotvárania odpadu zo strojárskej výroby či živlami deštruovaných múrov do podoby umeleckého diela. Aj tu sledujeme opätovný vstup človeka do priestoru predtým nanovo zadefinovaného ľudskou činnosťou, ktorý zmäkčuje výtvarnými zásahmi. V tejto súvislosti možno pripomenúť aj opozíciu mesta a nedotknutej prírody, kde práve umenie formuje medzipriestory stretu, dotyku oboch kontrastných entít tak, aby bol prechod od jedného k druhému a späť plynulý a najmä zmysluplný a inšpiratívny.

DSC06876Fotografie Lucie Papčovej pracujú s krajinou rovnako radikálne, no predsa len inak. Spoliehajú sa na našu vizuálnu senzitivitu, na naše vnímanie okraja svetla a tmy. Hranica hovorí dve veci, buď je za ňou ľudská aktivita (svetlo lampy), alebo čosi chýba (výsek lesa). V oboch prípadoch je osvetlené to, čo má bližšie k človeku, nerozdeliteľná hmota lesa je tmavá, nemožno v nej sledovať detaily. Paradox je ukrytý v konfrontácii fotografií a ich spoločnému názvu Arkádia. Tá – metaforická i historická – je spojená s pokojom, čo pôsobí v súvislosti s ostrými hranami svetla a tmy a prenesene i s hranami medzi existujúcim a chýbajúcim celkom znepokojujúco. Naopak, arkadické je použité v spojení s krajinou strácajúcou sa, miznúcou, nejasnou, nezreteľnou v kotraste s jasným rozlíšením viditeľného a temného. Je mimochodom zaujímave, že nikto z vystavujúcich výtvarníkov (narodení počas jednej dekády 1983-1989), nepracujú s konceptami utópie či dystopie, ich angažovanosť je napriek tomu zreteľná. Chýbajúci pátos a spomienkový resentiment je vskutku osviežujúci.

DSC06898Stret umenia a prírody je v diele Stredom steny Štefana Papča priamy a zároveň zmyslovo prístupný. To, čo ostatní transformovali do obrazu, Papčo realizoval vo forme objektu steny, na ktorej sa koncentruje zobrazenie komplexnej krajiny s jej horizontálnymi a vertikálnymi líniami, farebnými rozhraniami reflektujúcimi hry svetla a tieňa alebo rôzne zloženie prírodnín a ich štruktúry. Na dotyk sú hranoly vlhké, vytvárajú zdanie reálnej drsnosti prírodného materiálu. Krajina tu nie je prítomná vo svojej reálnej existencii, nie je do nej ani nijako zasiahnuté. Je vytvorená nanovo, človekom, akoby napriek Platónovi a jeho nadpozemskej krajine ideí a jeho zosmiešneniu umenia, ktoré vraj len reflektuje ich obraz v tomto svete. Papčova stena spojením artimetiky a geometrie, matematiky a umenia, kontinua a diskontinuity – v tomto svete.

DSC06920Cesty krajinou Dominika Hlinku sú thoreauovsky slobodné a zmysluplné, či už sa vinú jej vnútrom alebo povrchom, alebo sledujú záhyby riečnych tokov či línie obrysov stromov. Jeho hranice sú farebné, plné, zrozumiteľné. Nebránia prekračovať ich, putovať naprieč či popri, vždy však tak, aby bolo jasné, kde sa nachádzame. Na jeho obrazoch niet človeka, akosi však cítime, že je tam – je v nej. V istom zmysle je to, na rozdiel od Kekeliho a Papčovej, akoby krajina poiniciačná, oblá, bez konfliktu vo vnútri. Ten je prítomný, ale “len” ako číhajúca potencia za hranicami, za ruptúrami. Tu už nie je potrebná fyzická prítomnosť človeka, zmizol ako subjekt, ostal však v krajine ako jej súčasť – cesta.

Mlčanie o prírode, o prístupových cestách k nej. Jemný cit vánku,
bravúrne ovládnutie krídel. Pohľad ponad prehnutú rovinu, vyprahnuté

ústa, posledné jablko na strome. Jednoduchá krajina, všetko jasné

a zrozumiteľné. Topoľová aleja, zdanie večnosti, sfarbená rieka,

hojdavý mostík, loďka s veslujúcim starcom. Umenie skratky, slovo je

ťaživý ornament. Komunikovať cez lístie, usadený sneh, podzemnú vodu.

Ale mesto je na dosah. Ubúda zeleného, pociťuješ postupné

zauzľovávanie, dvojzmyselné obchádzky, priskorú tmu. Vysvetliť to ešte

vieš, ale brániš sa pochopiť to.

(Bruck, s. 43)

DSC06944Video Juraja Gábora Dievča pred domom je ďalším spôsobom vstupu do krajiny. Mesto a človek sú v nej spojení monotónnym zvukom – ľudským hlasom Janky Ambrózovej. Zároveň sledujeme postupné stmievanie sa, miznutie mesta. Nemennosť ľudského hlasu korešponduje so statickým obrazom mesta, v kontrontácii s dynamikou prírodného prirodzeného “stávania sa” tmy. Tieto opozície pracujú súčasne, synchrónne a robia tak z videoobrazu čosi dynamické, no zároveň upokojujúco plynulé. Vizuálne zmeny sledujeme na podloží statického zvuku, v ňom zase tušíme jemnú dynamiku ľudského dychu. Hranice mesta vnímame skôr v obrysoch, okraje krajiny definuje skôr zvuk a stmievanie. Gáborove kresby, na ktorých vidíme partitúry v pohybe “vyhasínania”, pripomínajú Krajinopartitúry Jána Kudličku. V oboch prípadoch je dynamika krajiny zároveň vizualizovaná i tvorená zvukom. Zaujímavou koincidenciou je paralelná Gáborova inštalácia Zrakovej pyramídy na vrchu Súľov pri Žiline.

Schopnosť človeka reflektovať svet ako spojitý a zároveň i ako nespojitý z neho robí jedinečnú súčasť Univerza. Dovoľuje mu svet a seba interpretovať a súčasne cítiť sa v ňom ako doma. Takéto putovanie krajinou – doslovné i obrazné – mu dovoľuje stretnúť sa sám so sebou, vracať sa k sebe, zosúladiť v sebe telo a myslenie (Thoreau). Čo je ale dôležité v tejto súvislosti pre nás, nemožno si byť istý tým, či by to bolo možné bez umenia, či už vnímaného ako iniciačný katalyzátor alebo evolučný proces edukácie a skultúrňovania (v zmysle poľudšťovania). Radiály v krajine, prepojenia medzi fysei a nomoi, medzi cultura a natura, ponúkajú možnosť sceliť fragmentárnosť, ktorú sme prijali ako premisu nášno prístupu k nemu i k sebe samým.

……

Práve prebiehajúca výstava v rožňavskej Galérii Baníckeho múzea “O kraj (a) ine” uzatvára tretí ročník Rožňavských radiál, cyklu výstav mapujúcich súčasné výtvarné umenie na Slovensku. Tie spolu so sériou aktivít pre deti, moderovanými diskusiami a kurátorskými vstupmi vytvorili na regionálne i slovenské pomery dlhodobo fungujúcu, unikátnu intelektuálnu, vizuálno-verbálnu vrstvu verejného priestoru v meste. To by nebolo možné bez nadšenia, schopností a vôle konkrétnych ľudí, ktorí zosnovali túto sieť, ktorí prešľapali mnoho možných i nemožných radiál.

Radiály existujú, žijú a darí sa im veľmi dobre.

…..

Použitá literatúra

Zygmunt Bauman: Úvahy o postmoderní době, SLON 2002.

Miroslav Bruck: Hraničná cesta, Modrý Peter 2005.

Rudolf Jurolek: Poľné vety, Modrý Peter 2013.

Stanislav Komárek: Příroda a kultura, Academia 2008.

Jean-Francois Lyotard: Čo maľovať? Petrus 2000.

Henry David Thoreau: Štyri eseje, Marek Šulík 2009.

actores | totálny nezmysel

25.10.2016

Aj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

RR 03 | svetenie zázračného

29.10.2015

Pri vstupe len Laučíkova báseň Na prahu: „Ozvena prvotného výbuchu je prítomná / v jase, / v tiesni jaskýň / a chveje sa v našich pamätiach. / Odkryté vnútro potopy: / tvoje oko otvorené viac »

Ivanka Trump a jej manžel Jared Kushner

Žiadne tajné dohody s Rusmi neboli, tvrdí Kushner

24.07.2017 20:06

Zať a poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner trvá na tom, že žiadny z jeho kontaktov s Rusmi nebol nevhodný.

kamión, ťažká technika, pole, nákladiak

Prevádzačovi v USA, v ktorého prívese našli mŕtvoly a dehydrovaných ľudí, hrozí trest smrti

24.07.2017 19:03

Šofér nákladného auta, v ktorého prívese našli policajti 39 dehydrovaných ľudí na pokraji smrti a ďalších osem osôb, ktoré už boli mŕtve, by mohol podľa texaských zákonov dostať aj trest smrti.

Libra, Británia

Finančná situácia britského obyvateľstva sa rapídne zhoršuje

24.07.2017 18:00

Finančná situácia britských domácností sa v júli zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Domácnosti si nemôžu dovoliť veľké nákupy.

vlajka, Londýn, Veľká Británia, Westminster

Britskí rodičia smrteľne chorého dieťaťa boj za liečbu vzdávajú

24.07.2017 17:06

Britskí rodičia nevyliečiteľne chorého 11-mesačného Charlieho Garda už netrvajú na experimentálnej liečbe a chcú sa s lekármi dohodnúť na tom, ako by ich synovi mohlo byť umožnené zomrieť.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 90366x
Priemerná čítanosť článkov: 1458x

Autor blogu