Založ si blog

actores | totálny nezmysel

14680785_1137448169643719_6221451416883054698_nAj v tejto divadelnej sezóne pokračuje Mestské divadlo Actores v naštudovávaní celosvetovo úspešných hier. Dni v daždi, 39 stupňov, Stanica ZOO i najnovšia komédia Totálny nezmysel už druhý rok zásadne definujú charakter divadla, je teda možno načase pozrieť sa, ako si na tejto ceste počínajú.

Pri spätnom pohľade do divadelnej histórie Actoresu zaujme hneď niekoľko vecí. Na všetky sa oplatí pozerať s vedomím toho, o aké divadlo ide a v akom prostredí existuje. Disproporcia malého mestečka v materiálne chudobnom a intelektuálne málo podnetnom regióne s takmer konštantnou množinou podporovateľov a divákov a malého ambiciózneho divadla, permanentne sa pohybujúceho na hrane finančnej udržateľnosti a náklonnosti zriaďovateľa vytvára už od svojho založenia niekoľko línií tlakov a napätí, z ktorých nie všetky možno považovať za konštruktívne či inšpiratívne. Práve preto vďaka i napriek vyššie spomenutému súčasne možno len s údivom a rešpektom sledovať tematickú a žánrovú pestrosť ponúkaných produkcií, urputnosť pri zachovávaní princípov tvorby divadelných predstavení i životaschopnosť v čase, kedy bolo nutné prispôsobiť sa zmeneným podmienkam, v ktorých sa divadlo ocitlo.

Úctyhodných pätnásť sezón dokázal Actores ponúkať kvalitné alternatívne hry v často dychberúcich predstaveniach, ktorým nikdy nechýbala filozofická hĺbka, spoločenský presah, fyzické nasadenie a najmä divadelná pravdivosť a umelecká presvedčivosť. Legendárne autorské kusy počnúc fenomenálnym Plotom, pokračujúc vrstevnatým Animusom a krutými Šuflikármi až po zneisťujúce Bez mihnutia oka, i inscenácie kvalitných zahraničných autorov ako napríklad Fugardovo nadčasové Pokrvné puto, Williamsov Laurin sklenený svet, presvedčivo schizofrenickí Durrenmattovi Fyzici, Beckettovo Čakanie na Godota alebo Sigarevova paradoxná Gupka, predstavenia všetkých týchto hier spravili zo súboru značku umeleckej kvality, ktorou sa bez rozpakov prezentovali na domácich i zahraničných festivaloch.

Kdesi v útrobách počiatkov tých časov vznikla myšlienka vlastného festivalu, ktorá sa neskôr niekoľkokrát aj zrealizovala. Tempus Art bol svojho času regionálnym sviatkom umenia, dnes zase lakmusovým papierikom, ktorým priebežne zisťujeme, v akej kondícii je miestna komunita ľudí potrebujúcich vo svojom živote hoc aj nepravidelnú dávku kvalitného (stredo)európskeho divadelného umenia.

14642491_1137444949644041_6109765072378326583_nNeskôr, s nárastom dopytu po detských predstaveniach a súčasným úbytkom alternatívnych fajnšmekrov, nastúpil Actores cestu vychovávania (si) detského diváka. Niekoľko desiatok vlastných i cudzích produkcií v našom meste prakticky permanentne kultivuje deti vo veku, kedy potrebujú – či si to už uvedomujú alebo nie – konfrontáciu so svetom umenia, s kultivovaným myslením o ňom, jednoducho preto, lebo práve v tom veku sú pri formovaní vlastnej osobnosti vystavené mnohým protichodným či dokonca mimobežným tendenciám. Súbor všetko toto pochopil ako jednu zo svojich povinností umelca, čo mu slúži ku cti.

Počnúc šestnástou sezónou sa v repertoári divadla začali objavovať inscenácie pre bežného, väčšinového diváka (myslené v dobrom), či už žánrovou pestrosťou v Utajených aktéroch, šteklivým humorom v Donovi Juanovi, univerzálnou zrozumiteľnosťou hudby a pohybu vo Family Bandwagone, alebo atraktívnosťou spojenia masky a grotesky v predstavení Sally a Max. Toto “medziobdobie” vyvrcholilo v jubilejnej dvadsiatej sezóne, kedy sa Actores predstavil prvýkrát s predstavením takzvaného “broadwayského” typu.

Práve vyššie načrtnutý kontext, v ktorom sa divadlo nachádzalo, ako i vedomie, že k tvorbe umeleckých artefaktov nevyhnutne patria aj občasné tvorivé reštarty, nám môže pomôcť pochopiť, prečo sa v súvislosti s Actoresom druhý rok stretávame prakticky výhradne s divácky vďačnými inscenáciami, v divadelnom svete zvučných názvov. Po myslenie provokujúcej mladíckej angažovanosti – zachovávajúc umeleckú presvedčivosť – jednoducho nastal čas na uvoľnený smiech, radosť z herectva, v ktorom možno pracovať s detailami typu ako uhrať s tromi hercami desať-pätnásť postáv tak, aby boli presvedčiví hlasom, rečou, mimikou, gestikou i pohybom či komunikovaním s divákom jeho vtiahnutím za postavu, tam kde ňou manipuluje herec a kde doteraz nemal temer žiadny prístup.

V tejto línii, ktorá sa začala komédiou 39 stupňov, a po ktorej nasledovali temná dráma Dni v daždi a vzťahy detských narkomanov analyzujúca Stanica ZOO, tentoraz pokračoval súbor znova komédiou, Olivierovou cenou ovenčenou hrou Totálny nezmysel. V nej môžeme opäť sledovať, ako sa herci vysporiadali s výzvami, ktoré im ponúkol tento typ divadelnej produkcie.

Do popredia sa totiž dostáva čosi, čo v časoch stvárňovania existenciálnej krízy alebo etických dilem moderného človeka možno nebolo také viditeľné, či evidentné – a to divadelná pravdivosť, motivická presvedčivosť postavy, logická a realistická previazanosť situácií a výstupov.

14713606_1137444842977385_8120456761328046133_nNa úvod sa pri premýšľaní o tejto hre môžeme odraziť od premisy, podľa ktorej je herectvo neustálym reagovaním na dianie na javisku. Toto reagovanie je dobré chápať ako interakcie, ktoré pulzujú pod povrchom jednotlivých replík, a možno ich čítať ako herecké preciťovanie postavy, ako zvnútorňovanie fikčného sveta, ktorý spoluvytvárajú. Text (scenár) nie je fixný, podstatné je skôr to, akú emóciu herci na javisku vytvoria a nakoľko je táto uveriteľná v kontexte všetkého, čo sa deje na javisku i medzi riadkami. Nebazírovanie na striktnom dodržiavaní presného znenia replík je zámerné, cielené, pretože dôraz je položený na akcie a reakcie postáv, na zvnútornení logiky pohybu a prehovorov, gest a mimiky, na ich motivovanosti a pravdivosti v tom divadelnom, umeleckom zmysle.

Všetko toto v Totálnom nezmysle nájdeme. Kobezda, Bocsárszky a Novák pochopili, že improvizovať na javisku môžu len vtedy, keď sa so svojimi postavami stotožnia v tom zmysle, že si zvnútornia ich motivácie, teda to, prečo robia a hovoria to, čo hovoria a robia. A nie je to len preto, aby sa v množstve bizarných postáv a postavičiek nestratili – tu platí absolútna nadvláda herca nad svojou postavou, a to nielen v línii zvládnutia fyzicky náročných premien hercov na viaceré postavy (Bocsárszky na sedem, Novák na štyri) často v rýchlom slede za sebou, ale najmä v línii už spomínanej umeleckej presvedčivosti. Tá, rozmenená na drobné, znamená napríklad aj to, že záleží na každom jednom pohybe, nehybnosti, pohľade, na každom kroku, slove, geste, mimike, na momentálnom umiestnení postavy na javisku. Všetko musí byť navzájom synchronizované a predovšetkým pravdivé, aby divák nemal nikdy pocit, že mu postavy splývajú do neprehľadného chaosu a zmätku.

Zaujímavou rovinou uvažovania v súvislosti s touto hrou je teória fikčných svetov, ktorá bola síce primárne sformulovaná pre interpretáciu literárnych textov, použiteľná je ale aj v tých divadelných. Herci prostredníctvom “svojich” postáv postupne vytvárajú alternatívny, fikčný svet, ktorý (ak je umelecky kvalitný) je na jednej strane komplexný, presvedčivý, uveriteľný – teda umelecky pravdivý – a na strane druhej nepredstiera, že je reálnou skutočnosťou, teda že nie je skonštruovaným, vytvoreným artefaktom. Postavy sú “ponúkané” tak, aby bolo evidentné, že si ich herci zvnútornili, pochopili ich myslenie a konanie, takpovediac v nich žili, ale zároveň rešpektovať fakt, že každý detail, ktorý sa na javisku udeje a všetko, čo na ňom je, je v predstavení funkčné – má tam absolútnu a nespochybniteľnú hodnotu. Jednoducho to tam musí byť, aby svet vytvorený v divadelnom predstavení bol kompletný, fungujúci podľa racionálnych pravidiel logiky nášho sveta. A aj je: nič v ňom nie je nadbytočné ani v ňom nič nechýba, neexistujú slepé uličky.

Z tohto pohľadu je Totálny nezmysel vydareným divadelným kusom. Postavy sú živé, plné, uveriteľné, s prehľadom a patričným sebavedomím vystupujú zo svojich rol a prihovárajú sa divákom, akoby si na chvíľu odskočili do kože “svojho” herca. Primerane pracujú aj s publikom, vstupujú do jeho priestoru, komunikujú s ním. Predstavenie má uvážlivo rýchly spád i tempo, umne zvolený rytmus nedovoľuje divákom poľaviť v koncentrácii, striedanie situačných gagov s vtipnými konverzáciami je plynulé, presvedčivo posúva dej k svojmu vyvrcholeniu.

Za zmienku určite stojí výborná práca so scénou, ktorá je originálna a príťažlivá zároveň, je vytvorená tak, aby pomáhala postavám komunikovať aj neverbálne, resp. to robí často aj za nich. Občasný suchý britský humor je dešifrovateľný a podaný tak, aby bol vtipný aj v našom kultúrnom kontexte. Kritika spoločenských konvencií 30. rokov minulého storočia síce nebola v prvom pláne hry, na viacerých miestach sa však osviežujúco dotkla historicky záverečnej fázy spolunažívania služobníctva a drobnej vidieckej aristokracie spojenej s intrigami, vydieraním, špicľovaním i vzájomným pohŕdaním oboch vrstiev, umne posunutých na parodickú úroveň. Neruší ani genderový mix vo vzťahu herec – postava, pretože žiadny z nich, keď hrá ženskú rolu, ju neponižuje pátosom, ani ju nekriví nepresvedčivým afektom. Všetci traja herci porozumeli tomu, ako k nim pristúpiť s primeranosťou a zároveň tak, aby z nich vyťažili maximum humoru, grotesky, irónie a satiry.

V prvej polovici dvadsiatej tretej sezóny sme sa jednoducho dočkali remeselne zvládnutej, umelecky presvedčivej a zároveň ľahko stráviteľnej hry, ktorá pobaví a uvoľní. Nie, časy alternatívneho divadla sa v Actorese určite neskončili. Je však dobré prijať fakt, že dobrý herecký kumšt si možno vychutnať aj v takýchto predstaveniach.

písané pre Mestské divadlo Actores

foto: Ján Štovka

RR 03 | o kraj (a) ine

09.12.2015

Putovať krajinou znamená vždy zároveň mať pokope telo a myšlienky, hmotu a ducha. Ak je to naozaj, byť tu a teraz je autentickou odpoveďou na prehlbujúcu sa rozpoltenosť moderného človeka. viac »

actores | stanica zoo

23.11.2015

Minulotýždňová druhá premiéra hry Stanica ZOO Mestského divadla Actores priniesla na rožňavské javisko tému až neuveriteľne starú a zároveň neustále aktuálnu. Heroínové peklo detí viac »

RR 03 | svetenie zázračného

29.10.2015

Pri vstupe len Laučíkova báseň Na prahu: „Ozvena prvotného výbuchu je prítomná / v jase, / v tiesni jaskýň / a chveje sa v našich pamätiach. / Odkryté vnútro potopy: / tvoje oko otvorené viac »

Nemocnica, Brezno

Prvá etapa obchvatu Brezna na ceste I/66 je už v prevádzke

21.09.2017 19:06

Obchvat v dĺžke dva a pol kilometra je podľa cestárov riešený ako dvojpruhová obojsmerná komunikácia.

katalansko, barcelona, protest

Od referenda odrádzajú Kataláncov opozičné strany aj Rafael Nadal

21.09.2017 18:53

Neviem si predstaviť Španielsko bez Katalánska a Katalánsko bez Španielska. Nechcem, aby sa to stalo, vyhlásil v Prahe španielsky tenista Rafael Nadal.

le pen

Rozkol v Le Penovej strane pokračuje, opustil ju podpredseda

21.09.2017 18:04

Problémy Národného frontu sa Philippotovým odchodom nekončia. Strana je podľa komentátorov ideovo vyprázdnená a okrem novej agendy si už hľadá aj nový názov.

letisko, bratislava, m. r. štefánika

Cez bratislavské letisko prešlo najviac cestujúcich v histórii

21.09.2017 17:10

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave vybavilo v auguste rekordných 296 920 cestujúcich, to je najväčší mesačný počet v histórii.

radokovacs

písanie o tom podstatnom

Štatistiky blogu

Počet článkov: 62
Celková čítanosť: 92669x
Priemerná čítanosť článkov: 1495x

Autor blogu